More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 12

Tariqa hneď od dverí zahliadnem za pultom. V kaviarni nie je momentálne príliš veľa ľudí a Tariq spolu s dievčaťom, ktoré tu s ním obsluhuje, o niečom debatia. Skôr by sa dalo povedať, že sa o niečom tak kamarátsky hádajú.

V momente, keď ma zbadá prichádzať, usmeje sa a zdvihne ruku na znak pozdravu.

„Ahoj." Prejdem k pultu a sadnem si na barovú stoličku.

„Vitaj Bianca." s prívetivým hlasom ma pozdraví. Som prekvapená, keď sa ku mne priblíži a jednou rukou ma objíme okolo krku. Samozrejme, že neprotestujem. Jeho príjemná aróma mi vbije do nosa, nad čím sa musím pousmiať. „Poď, ideme dozadu. Tam ti vysvetlím všetko ohľadom práce." Kývne hlavou, aby som ho nasledovala a obaja prejdeme cez biele dvere. V kaviarni je šum a nemá zmysel sa tam prekrikovať.

Ideme po krátkej chodbe. Napravo sú jedny dvere s nápisom sklad a na druhej kuchyňa. Hoc toto je kaviareň, ponúkajú tu aj raňajky. Také palacinky s čajom vždy dobre bodnú.

Vyjdeme cez ďalšie dvere a ocitneme sa vonku. Na moje prekvapenie je tam malý dvorček s dlhým chodníkom a malým trávnikom. Na boku sa nachádza biely stôl so stoličkami, za ktorý si sadneme.

Pravdepodobne je to priestor kade dovážajú do vnútra tovar. Táto mala záhradka alebo ako to pomenovať, je mi až nadmieru sympatická. Jasne si viem predstaviť ako prídem do práce a cez prestávku si tu vychutnávam kávu a ticho.

Z myšlienok ma vytrhne Tariq, keď si zapaľuje cigaretu. Známa aróma sa prenesie až ku mne a už pomaly ale isto vsakuje aj do môjho oblečenia.

„Chceš?" namieri krabičku smerom ku mne. S úsmevom pokrútim hlavou.

„Takže, ako je to s tou prácou?" spýtam sa ho.

„Kedže predpokladám, že cez týždeň chodíš do školy, pracovala by si poobede. Nebudeme ťa tu potrebovať každý deň, pretože počas pracovných dní to tu zvládajú aj dvaja. Chodila by si sem cez víkendy, buď do obeda alebo poobede, podľa toho ako sa dohodneme a ako ti vyjde služba. Cez týždeň by si sem chodila jedine ak by niekto náhle vypadol alebo sa tu konala nejaká akcia, vtedy potrebujem viac ľudí. Jediné, čo by si robila, je obsluhovanie a pripravovanie kávy. Noemi ťa naučí ako pracovať s kávovarom, ver mi, nie je to nič hrozné. Určite sa to rýchlo naučíš. Čo sa týka platu, na hodinu máš 6 eur plus tringelty." Dopovedal a potiahol si z cigarety. „To by malo byť asi všetko." Vydýchol. „Tak, čo na to hovoríš?"

„Je to lákavá ponuka." Robiť čašníčku nie je podľa mňa také zlé. No mojou hlavnou motiváciou boli peniaze. Čo by som tým vlastne mohla stratiť? Ak náhodou toho bude na mňa moc, tak jednoducho skončím a hotovo.

„Samozrejme, že je to lákavá ponuka, keďže budeš tráviť čas so mnou. Ja som celý lákavý." Povedal s úškrnom na tvári. Ten chalan je neskutočný.

„No, tak teraz to beriem už duplom. Kedy môžeš nastúpiť?" so smiechom som sa spýtala. Tariq je super chalan, už len kvôli tejto jeho hravosti. Stále je v dobrej nálade a všetko komentuje s uštipačnými poznámkami.

„Ja som to vedel. Hneď zajtra. Noemi ťa zaučí a môžeš pracovať." So širokým úsmevom  prikývnem.

„Tariq,  poď už, nestíham." Spoza dverí sa vynorí tmavšie dievča s tmavými vlasmi. Noemi. Jej šedé oči som si všimla hneď ako som ju prvý krát stretla.

„Počkaj Noemi." Zakričí na ňu Tariq ešte pred tým, než stihne odísť. „Privítaj našu novú kolegyňu, Biancu." Jej pohľad spadne na mňa a milo sa usmeje.

„Takže predsa? Tariq mi spomínal, že tu možno budeš pracovať. Tak, vitaj v tíme. Ja som Noemi." Prejde ku mne a podá mi ruku. Ja sa jej tak tiež predstavím.