More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 10

Zobudím sa o pol 11 doobeda. Včera som zaspala neosprchovaná a neprezlečená, presne tak, ako som si ľahla na posteľ. V momente som bola mŕtva.

Oblečenie zo včera je nasiaknuté cigaretovým dymom. Neznášam, keď zaspím neosprchovaná.

Smäd ma ale donúti ísť najskôr do kuchyne. Mama sedí za stolom a študuje nejaké papiere.

„Dobré ráno." Pozdravím ju a zívnem si.

Studená voda, môj najlepší priateľ na prebratie. Trochu ma bolí hlava, ale nie je to nič na nevydržanie, zažila som omnoho horšie stavy. Aj keď to nie je niečo, s čím by som sa mala chváliť, keď som sa ako 14 ročná opila do nemoty.

Vážne som bola hrozné decko. Teda technicky ešte som decko. Teraz ale viem, kde mám svoje hranice a nerobím hlúposti preto, lebo druhí si to želajú.

Neznášam spomínať na tú zasratú školu a tých odporných ľudí, ktorých som kedysi nazývala svojimi priateľmi. 

„Tak ako bolo? Prišli ste neskoro? Spala som ako zabitá, takže nemám tušenia, kedy ste dorazili domov." Prehovorí mamina.

Presne ako som hovorila. To je proste naša mamina. Ale nečudujem sa. V práci ma toho vždy veľa a veľkú zodpovednosť, po nekonečnom dni v robote a ešte aj staraní sa o domácnosť a Alarica by som aj ja spala ako zabitá.

„Neviem, nie veľmi neskoro." Zo stola si zoberiem muffin. Sú ešte horúce. Nie je lepšie ráno, než s čerstvými muffinmi. „Kedy si ich stihla spraviť?"

„Miláčik už je skoro 12 hodín. Už mám aj obed spravený." Hovorí na mňa, no samozrejme, že Alaricovi znovu hučí telka a preto ju slabo počujem.

„Alaric!" nahnevane na neho vykríknem a prejdem k nemu. Sedí na sedačke a pozerá tie jeho rozprávky. „Sto krát som ti povedala, aby si to nedával tak nahlas! Keď ma nebudeš počúvať, nebudeš ani nič pozerať." Vytrhnem mu ovládač z ruky a stíšim to.

Alaric je celý ocino. Blonďavé vlasy, úzke pery a aj tie črty. Až na oči, tie máme všetci traja po mamine, tmavo hnedé. Sherry ich ma na prvý pohľad až čierne. Ja som celá mamina. Hnedé vlasy, plnšie pery, tmavé oči. Jediné, čo mám po ocinovi je znamienko na ruke. To je všetko, čo mi zo svojho výzoru zanechal. No a Sherry je taký mix ich oboch.

Znovu prejdem do kuchyne a zoberiem si ďalší muffin. Sú výborne. Čokoládové.

„Sherry už vstala?" spýtam sa mami.

„Myslím,  že nie. Ešte tu nebola."

„Okej, idem teda do sprchy. Včera som zaspala bez toho, aby som sa umyla." Skrčím pery v náznaku znechutenia a bežím do kúpeľne.

Horúcou vodou sa osprchujem a nezabudnem ani na moje malinové mydlo. Zabalená v uteráku prejdem do izby a zatvorím dvere. Sparky čaká pred dverami. Och áno, Sparky. Musím ho ísť vyvenčiť. Väčšinou s ním von chodieva mama a pár krát bola aj Sherry, ale teraz je rad na mne.

Prezlečiem sa do čiernych roztrhaných riflí (ako inak) a skombinujem to s čiernym krátkym tričkom, čiernymi Adidasmi a čiernym kabátom. Ja viem, že chodím moc v čiernom, ale keď to je jednoducho neutrálna farba. Čo je na tom zlé? A cítim sa v tom najpohodlnejšie.

Pripnem Sparkymu vodítko a prejdem s ním von.

Prechádzam po veľmi známej ceste k mojej babičke. Nenavštevujem ju veľmi často, čo je ironické, kedže sme si veľmi blízke a máme naozaj dobrý vzťah, rovnako ako aj s krstnou. Nemôžem povedať, že s maminou si nerozumiem, pretože by som klamala, ale je to iné, keď sa porozprávate s niekym, kto nie je váš rodič. Na kamarátov som doposiaľ nemala šťastie, aj keď môžem povedať, že Vivien sa zdá byť ako super dievča. Neprišla som sem hľadať priateľstvá, ale mám pocit,že Vivien už nejako ku mne prischla. Vždy som teda hľadala radu u babky. Možno sme iná veková kategória, ale aj ona bola v mojom veku a prechádzala si rovnakými vecami ako každý iný tínedžer.

Teraz za ňou nejdem po žiadnu radu. Konečne som v takom štádiu života, keď ma jednoducho nič netrápi. Netrápi ma škola a aké mám známky, netrápia ma žiadne rozbité kamarátstva, nepotrebujem žiadnu radu ohľadom vzťahov a taktiež nerobím žiadne veľké životné rozhodnutia. Konečne som v bezstarostnej etape. Otázkou je, do kedy táto etapa vydrží.

Prejdem ešte pár ulíc ďalej, až sa napokon zastavím pri krásnom, bielom dome. Naozaj milujem tento dom. Mám pocit, že krstná je posadnutá bielou. Nie len fasáda, ale aj vnútri na nábytku je prevaha biele farby.

Cez malú bránku vstúpim do dvora a pri vchodových dverám zazvoním na zvonček. V obrovských dverách so zahmleným sklom sa objaví babka. Ako náhle ma uzrie, na tvári sa jej objaví široký úsmev rovnako ako na tej mojej.

„Ahoj babi." Hneď jej vbehnem do náruče a objímem ju. Jej stisk je sto krát silnejší ako ten môj a ja len nechápem, kde sa toľko sily v nej berie. Jej šedé vlasy voňajú ako vždy, po jablkovom šampóne. Toto bola vždy jej typická vôňa.

„Chystáš sa niekam?" spýtam sa jej keď vidím, že ma oblečený šedý kabátik a v ruke kabelku.

„Chcela som iba zbehnúť do supermarketu, mám na pláne spraviť smotanovú tortu."

„No výborne, moja obľúbená." Zasmejem sa.

„Samozrejme. Celý otec, aj on ju zbožňoval." Pri spomienke na neho sa obe usmeje. Veľmi mi chýba. „No poď, pomôžeš mi s nákupom." Chytí sa mojej ruky, čím jej pomôžem prejsť cez malé schodky.

Obchod s potraviny sa nachádza iba pár metrov od domu v ktorom býva, ani sa nenazdám a už mám v ruke košík plný surovín potrebných na tortu.

„Idem zobrať ešte ovocie." Prehovorím na babku, aj keď ma zrejme nepočúva. Je príliš zaneprázdnená vybraním tej správnej voňavej sviečky. Je nimi doslova posadnutá. Ešte sa nestalo, že by som k nej prišla a nemala by vyvoňaný celý dom sviečkami.

O pár uličiek vedľa, kde sa nachádzajú regále s ovocím, si vyberiem balík jahôd a malín. Tie sa budú hodiť.

Keď sa vrátim za babkou, čaká ma prekvapenie. Naozaj milé prekvapenie.

To sa mi snáď zdá!

„A čo hovoríš na túto?" spýta sa hnedovlasého chlapca, ktorý stojí vedľa nej. Privonia si k sviečke a pokrúti hlavou.

„Babi, môžeme ísť." Pristúpim k nim „Ahoj Kian." Pozdravím ho hneď ako ma zaregistruje. Najskôr vyzerá prekvapený, že som sa tu zrazu len tak objavila, ale nakoniec si uvedomí, že sa rozprával s mojou babkou.

„Ahoj Bianca." Hneď ma odzdraví. Môj výraz je trochu zahanbený a nesmelý. No ten jeho je sebavedomý a na tvári má mierny úškrn.

„Vy sa poznáte? Tento milý chlapec mi pomáhal, lebo som nedočiahla na regál. Ešte raz, ďakujem." Babka sa na neho usmeje a potľapká ho po ruke. Babi?! Nejaká si milá k pre teba cudziemu človeku. To u nej nebýva zvykom. Nepochybujem, že aj na ňu zapôsobil Kianov šarm.

Kian sa na ňu usmeje a kývne  hlavou ako odpoveď.

„No my už teda pôjdeme. Dovidenia mladý muž." Pozdraví ho a odchádza. Prekvapene na ňu hľadím a neverím, že toto je moja babka. Vždy je milá na ľudí,  ale nikdy sa len tak nerozpráva s úplnými cudzincami. K cudzím sa po pravde neprihovára vôbec. A ešte k tomu, keď si zoberiem Kianov výzor. Hoc je to krásny muž, jeho potetované ruky nepôsobia príliš ústretovo.

„Dovidenia." Zakričí na ňu „Maj sa Bianca." Otočí sa na odchod a kývne rukou. Nedá mi to a znovu čumím na jeho tetovanie ruže. Môže byť niečo ešte viac sexi?

Spamätaj sa Bianca a vráť sa do reality!

Tak, moji zlatí. Dúfam, že sa časť páčila a veľmi by ma potešili komentáre a vote ♥ :) Bye