More than enough |SK| ✔ - EDITING

Part 6

„Kľudne."

Akonáhle už nie sme na školskom pozemku, Vivien vytiahne z kabelky cigarety a ponúkne aj mne. Pokrútim hlavou a vytiahnem z tašky svoje Marlborky.

„Zrejme si tu nová, keďže pred tým som ťa tu nezaregistrovala." Zdvihne si okuliare na hlavu, ako mala pred tým, a potiahne si z cigarety.

„Som tu ešte len mesiac." Jednoducho odvetím. Vydýchnem dym a znovu si potiahnem.

„Idem si kúpiť kávu, tu je kaviareň na každom kroku. Chceš sa pridať?" Ukáže na ľavú stranu smerom na ihrisko a pohne sa do kroku.

„Nie, ďakujem. Za 15 minút mi ide autobus." Odpoviem.

„Ja viem, idem na ten istý. Je to naozaj iba kúsok." Snaží sa ma presvedčiť. Zahodím cigaretu na zem a krabičku schovám do bundy. Vivien na rozdiel odo mňa vytiahne ďalšiu cigaretu a zapáli si aj tú.

Prechádzame okolo ihriska, kde sa momentálne trénuje futbal. Spoznám zopár chlapcov z našej triedy ale ostatní vyzerajú byť starší.

„Vivien!" Ozve sa chlapčenský hlas z ihriska.

„Kriste." Zamrmle Vivien popod nos.

„Netvár sa, že ma nevidíš." Pribehne k nám krátkovlasý brunet ,čo najbližšie ako mu to plot dovoľuje. Dokonca sa naň nalepí svojim telom. „Čo som ti povedal o tom fajčení?" Znovu sa k nej prihovorí, no celý čas rozpráva s úsmevom na perách.

„Aj ja ťa ľúbim, bratček." ironicky sa naňho usmeje a pridá do kroku. Zachichocem sa a obzriem sa za brunetom. Zdvihne ruku na znak pozdravu, no Vivien sa nepozerá. Ignoruje ho. Odkývam mu teda ja a znovu sa pozerám pred seba, aby som náhodou nenarazila do stĺpu. Pri mojom šťastí je to veľmi pravdepodobné.

„To bol môj brat, keby si chcela vedieť. Adam. Neskutočne otravný."

Hneď ako to dopovie, uvidím niekoľko metrov pred nami malú kaviareň. Zopár ľudí sedí vonku s kávou a cigaretkou v ruke a vo vnútri je tiež pár stolov obsadených.

„Akú piješ kávu?"

„Dám si latte." Odpoviem a venujem jej malý úsmev.

Prejdem k pultu a počkám tam spolu s Vivien. Vyzerá to tu ako typická útulná kaviareň. Veci zariadené do hneda , mahagónový nábytok, príjemná vôňa.

„Prosím, dva krát latte."

„Ja si to zaplatím." Snažím sa jej protirečiť, keď vidím ako vyťahuje bankovku a pokladá ju na pult.

„Prestaň, prosím ťa." Vivien pretočí očami a podáva mi kávu. "Ty ma pozveš nabudúce."

O moment neskôr vychádzame aj s umelými pohármi von ku zástavke.

*

Akonáhle otvorím dvere od bytu, na nohy mi skočí malá hnedá guľa.

„Sparkyyy." Odložím si kabát a vezmem ho na ruky. Škrabkanie za ušami má mimoriadne rád.

Doma ešte nikto nie je. Mama s Alaricom prídu asi o hodinu a Sherry ako vždy, až večer.

Prejdem do izby a položím Sparkyho na zem. Tašku hodím na stoličku, kde mám momentálne plno oblečenia a vyzlečiem si tričko spolu s džínami. Samozrejme, že aj tie hodím na preplnenú stoličku. Zanadávam, keď sa mi odtiaľ zošuchne pár kusov oblečenia, no neurobím s tým nič iné, len to položím naspať na stolicu. Áno, som lenivá, ja viem.

Hodím na seba pyžamové nohavice a biele veľké tričko. Hlad ma prinúti spraviť si omeletu a s plným tanierom si sadnem k telke, v ktorej práve beží Doktor House.