Fate named Jai Brooks (Janoskians FF - SK)

Part 3: Real Girls Make Cake

Emma mi práve dáva skvelú masáž pliec a krku. Sedím na kraji postele, ona kľačí za mnou a stíska mi krčné svaly. Občas sa od bolesti trhnem, ale je to také príjemné, že jej nedovolím prestať, ani keď mi povie, že už ju bolia ruky.

"Máš to dosť stuhnuté," povie mi a ja len prikývnem. "Ale už ma bolia ruky." Cítim, že sa zvalí na posteľ, tak sa zvalím vedľa nej. Oprie si hlavu o lakeť a uprene sa na mňa pozrie.

"Nemali by sme ísť vybaviť tie víza?" spýta sa pokojne. Vypúlim oči a tresknem sa dlaňou po čele.

"Kriste, úplne som na to zabudol! Obleč sa, ideme!"

Postaví sa a hodí na mňa nechápavý pohľad. "Ako vidíš, ja som oblečená už od rána. To ty sa váľaš skoro vyzlečený," zasmeje sa. Pobozkám ju a rýchlo sa oblečiem.

"Luke, odchádzame!" zvriesknem na celý dom. Rozrazím dvere na jeho izbe a vtrhnem dnu. "Ideme vybaviť tie víza, tak sa pohni." Neprotestuje. Vezme si pár vecí a môžeme sa pohnúť. Ronnie tu ešte stále je, takže nás tam odvezie on.

O 2 hodiny neskôr:

"Neznášam papierovačky!" poviem namosúrene, keď sme už v aute. "Takáto debilina trvá jeden a pol hodiny!" Zacítim pery na mojom líci a počujem cmuknutie.

"Ale no tak. Chceš, aby ma odtiaľto deportovali naspäť na Slovensko?" Pokrútim hlavou. "No vidíš. Kvôli láske by si mohol obetovať dve hodiny denne."

"Ja dávam láske 25 hodín denne." Luke a Emma vybuchnú smiechom. "Čo?"

"To si ako predstavuješ 25 hodín denne?"

"Budem vstávať o hodinu skôr," poviem a ledva zadržiavam smiech.

"Logika ála Brooks," povie Luke a už sa smejem aj ja a Ronnie. Pritiahnem si Em bližšie k sebe,  ona si položí hlavu na moje plece a ja moju hlavu na tú jej.

Docestujeme domov a Em sa zavrie do tej prázdnej izby. Netuším, čo tam robí, ale nechám ju tak. Idem do svojej izby a cez slúchadlá si pustím moju obľúbenú hudbu. Nirvana - Smells Like Teen Spirit. Zvalím sa na posteľ, zavriem oči a nevnímam nič okrem hudby.

Emma's POV:

Vojdem do tej prázdnej izby. Batožinu tu už mám, asi mi ju sem niekto preniesol. Zapnem notebook a Google. Chvíľu zízam na blikajúcu čiarku v poli vyhľadávania, až tam nakoniec zadám Janoskians. Vyhodí mi to asi milión rôznych stránok, nakoniec však kliknem na Wikipédiu. 

Článok si prečítam minimálne päťkrát po sebe, aby som pochopila, čo sa mi snaží naznačiť. Chalani budú mať štvrté výročie presne zajtra! 7.7. Náhoda? Ja myslím, že nie. Rozmýšľam, ako ich prekvapiť. Darček im kúpiť nemôžem, lebo nemám peniaze a vôbec netuším, čo takí chalani chcú na výročie založenia skupiny. Už len tá predstava výročia je trochu zvláštna.

Vtom dostanem nápad. Upečiem im tortu! Áno! Každý má predsa rád tortu, nie? Tortu som síce ešte nikdy nepiekla, ale vyskúšam to. Pozriem na hodiny a zistím, že je len pol deviatej večer. Nikto ešte nespí. Nevadí, vyhľadám si na internete recept a prepíšem si ho na papier.

Zídem dole do kuchyne a skontrolujem, aké suroviny z toho sú tu. Skoro nič z toho tu nie je. Nutne musím ísť do obchodu. Ale na čo sa vyhovorím? Na nič, jednoducho počkám, kým všetci zaspia.

O desiatej:

Všetci konečne zaspali od únavy a ja sa môžem nerušene vykradnúť z domu. Vezmem si kľúče od nejakého auta a bez dovolenia si ho požičiam. Snažím sa robiť všetko čo najtichšie, no niekedy sa to nedá. Naštartujem a vyrazím do nočných ulíc.