Fate named Jai Brooks (Janoskians FF - SK)

Part 16: He's a GAY!

S Jaiom sme mali namierené priamo na futbalové ihrisko. Ja s loptou pod pazuchou a vedľa mňa moje jednovaječné dvojča. Kráčali sme dlhou cestou až k zasneženému ihrisku.

Rozhliadol som sa. "Je to rovnaké ako pred rokmi," spomínal som nahlas. Jai prikývol na znak súhlasu.

Loptu som postavil na miesto, kde sme kedysi strieľali jedenástky, zatiaľ čo Jai sa postavil do brány. Rozbehol som sa po päť centimetrov vysokej vrstve snehu a z celej sily som kopol do lopty.

"Góóól!" začal som hulákať na celé mesto, keď Jai nechytil moju loptu.

"Počkaj, ja ti ukážem!" vyhrážal sa mi. Len som sa zasmial.

S Jaiom sme si vymenili miesta a ja som zaujal postoj profesionálného brankára. Vyzeral som ako keby som išiel robiť twerking. Jai sa zatiaľ nachystal a kopol do lopty. Nechal som ju nech padne do brány.

"Skóre je vyrovnané!" hulákal pre zmenu Jai. Zasmial som sa.

On sa rozbehol ku mne, lenže ako to už chodí, gravitácia priťahuje predmety k zemi. Spadol na zem ako hnilá hruška. Vyprskol som do nezastaviteľného smiechu.

Musel som sa oprieť o tyč futbalovej brány inak by som na zemi ležal aj ja. Jai sa váľal v snehu a chytal sa za brucho.

Podišiel som k nemu, že mu pomôžem, ale nie. On ma, samozrejme, skoro zhodil na zem. Správali sme sa ako malé deti, ako vždy.

"Všimol si si, že čím sme starší, tým viac sa meníme späť na deti?" opýtal som sa ho so smiechom v hlase.

"Čo narobíš. Staroba-choroba." Po tejto vete som už fakt nemohol. Zvalil som sa na zem aj ja.

"Poďme robiť anjelov," navrhol Jai, zatiaľ čo ja som zomieral od smiechu. Súhlasil som.

"Dvojčatá," napísali sme spoločne do snehu nad anjelmi. Schmatol som mobil a odfotil som si to.

"Doma to dám na Instagram, ok?" vyžiadal som si jeho súhlas. Prikývol.

Pomaly sme vyrazili domov s úsmevmi na perách. Takto dobre som sa už dlho nezasmial. Sem-tam mám Jaia naozaj rád. Len sem-tam.

Emma's POV:

Celou cestou v aute mi v hlave behala otázka: Si naozaj GAY? Musela som sa ho to opýtať. Neverila som mu.

"Ehm, môžem sa ťa niečo spýtať?" Prikývol. Nadýchla som sa a rýchlo som to vyklopila. Prikývol.

"Neverím ti. Prepáč, ale neverím ti."

"Chápem. Ani moja mama tomu nechcela veriť. Mojej sestre to bolo jedno," povedal stále vnímajúc cestu.

"A vieš to naisto?" opýtala som sa ho.

"Áno, mal som aj frajerku. Až keď som sa s ňou rozišiel som si uvedomil, že nie som úplne v poriadku. No a zrazu bum! Zabuchol som sa do chalana z našej triedy."

"A reakcia doma?" vyzvedala som ďalej.

"No, mama skoro odpadla a sestra si to ledva všimla," zasmiali sme sa.

"Ozaj, aká je sestra?" opýtala som sa, hoci som čakala odpoveď typu strašná, nenávidím ju, a tak.

"V pohode. Podľa mňa si budete rozumieť." Uľavilo sa mi. Možno bude fakt celkom fajn.

O polhodinu sme boli na mieste. Mali obrovský dom a zvnútra vyzeral ešte väčší.

"Wow," rozplývala som sa nad pohľadom na dom. "Máš to tu fakt pekné."