Fate named Jai Brooks (Janoskians FF - SK)

Part 22: On The Airport

Zobudila sa na zvonenie budíka na mobile. Trhla sa a potom som lapala po dychu ako vždy, keď sa zľaknem. Tú pesničku tam mám už asi od štrnástich (čiže päť rokov, keďže mám osemnásť a v novembri budem mať devätnásť), keď sme boli na dovolenke v bulharskom Primorsku. Zdala sa mi hrozne chytľavá, tak som si ju stiahla do mobilu a nastavila som si ju ako zvonenie aj na budík, aj ako zvonenie, keď mi niekto volá. 

Lenivo som vstala, trochu som si rukami uhladila vlasy, ktoré mi lietali na všetky strany a rýchlo som sa z pyžama prezliekla do nachystaných vecí a pyžamo som zbalila naspäť do kufra. Rýchlo som si umyla zuby, učesala som sa a všetko som to zbalila do tašky. Cestovnú tašku som si prehodila cez plece, batoh cez druhé a kufor som ťahala po schodoch dole. 

Bola som ovešaná ako vešiak. Po namáhavej ceste dolu schodmi som to všetko hodila na zem. Gina už stála v kuchyni pred sporákom a robila mi omeletu. 

"Dobré ráno. Aspoň trochu vyspatá?"

"Dobré ráno. Ani nie. Vy?"

"Celú noc som nemohla zaspať. Stále som o niečom rozmýšľala."

"O čom?"

"O veciach, ktoré sa stali v minulosti," odpovedala mi pokladajúc tanier na stôl. Len som prikývla.

Gina si sadla oproti mne a pustili sme sa do omelety. Bola fakt výborná. Keď sme dojedli, pomohla som Gine upratať a umyť riad. 

"Poď, musíme ísť," povedala mi a ja som sa zase chcela ovešať ako vešiak. Gina to však zatrhla. Vzala mi tašku a som si mohla nasadiť batoh na obe plecia. Všetko sme naložili do auta a vyrazili sme na letisko. 

Na letisku nás už čakali chalani sediaci na lavičkách. Keď nás zbadali, okamžite sa postavili a vrhli sa na nás. Myslela som, že skončím na zemi. Boli ako buldozér. Ach, deti.

"Ahojte," zvítali sme sa a rozlúčili sme sa s Ginou.

"Budete mi veľmi chýbať. Týchto pár dní ste boli pre mňa ako nevlastná mama," povedala som Gine, ktorá mala slzy na krajíčku. 

"A ty si pre mňa ako nevlastná dcéra," povedala a usmiali sme sa na seba. Naposledy sme sa objali a vyrazili sme k množstvu kontrol. Najprv nám vzali kufre, ja som si musela vziať tašku na palubu ako príručnú batožinu a dali nám letenky. 

Skontrolovali sme, či nám sedia mená a kto sedí vedľa koho. Ja som mala sedieť medzi Lukeom a Jaiom a Beau, Skip a James vedľa nás. Takto sme aj nakoniec ostali sedieť. 

Potom sme prešli pasovou kontrolou a nakoniec kontrolou príručnej batožiny. Po jednom sme za sebou prechádzali tými "dverami", ktoré zasvietia načerveno, keď máte pri sebe niečo kovové. Samozrejme, pri tomto sme sa zdržali najdlhšie. 

Chalanom tam pípali prstene, piercingy, náušnice a podobne. Len ja som tam ostala stáť ako taký tĺk a čakala som na nich. Keď konečne Jai ako prvý z nich prišiel ku mne, zašepkala som mu do ucha: "Kedy mu to povieš?"

Strhol sa. "Po tejto kontrole, keď budeme čakať na lietadlo," povedal rovnako potichu ako ja. Pribehli k nám ostatní.

"Ešte nikdy ma neohmatkával chlap," vyhlásil Skip a ja som vyprskla do hlasného smiechu. 

"Ale veď vy sa ohmatkávate stále," povedala so smiechom. Chalani si prekrížili ruky na prsiach a tvárili sa urazene. Vzápätí však vybuchli do smiechu a spolu s nimi aj ja. Bude to bláznivý výlet.

Pobrali sme si veci a prešli sme poslednou kontrolou. Prešli sme cez obchod Duty Free až k véckam, kde sme strávili len čakaním na voľný záchod asi desať minút.