Hneď ako som vošla dnu som skontrolovala, či je už Gina doma. Počula som v sprche tečúcu vodu, tak som si domyslela, že tam asi bude. Topánky som uložila do botníka, čiapku do rukáva bundy a tú na vešiak. Rýchlo som s dupotom vybehla hore po schodoch, zamkla som sa v izbe a zviezla som sa po dverách. Vystrela som nohy a padla som na zadok. Ostala som tam sedieť a rozmýšľala som o dnešku prežitom s Jaiom. Pred očami sa mi prehrávalo tých pár hodín, ktoré boli zatiaľ najkrajšie v mojom živote. Veľa pre mňa znamenajú, pretože viem, že nie sú zbytočné. Viem, že som ich nepremrhala a použila som ich na niečo užitočné. Na upevnenie nášho krátkeho vzťahu s Jaiom, na porozumenie si, na spoznávanie sa. Nech si moja mama myslí čo chce, mne je to jedno. Je tisícky kilometrov odo mňa a nevie, čo robím práve teraz. Aj keď nerobím nič zlé, či? Niekto zaklopal na dvere izby a snažil sa dostať dnu. Postavila som sa zo zeme, odomkla som a otvorila som dvere. Myslela som si, že tam bude stáť Gina v uteráku, ale stál tam niekto iný. "Beau, čo tu, dopekla, robíš?" spýtala som sa trošku nahnevane, pretože ma vyrušil z môjho krátkeho rozmýšľania. "Je to moja izba, nie?" odpovedal mi otázkou a zaškeril sa. Pozvala som ho dnu. Zabuchla som dvere, zatiaľ čo on si sadol na posteľ a obzeral sa po izbe. "Už sa rozpamätávam," povedal potichu, ledva som mu rozumela. Nechápala som. Začal skákať po posteli a vtom som pochopila. Snaží sa spomenúť si, aké to bolo v jeho izbe, keď ešte býval tu. Usmiala som sa. Zvalil sa na posteľ a pozeral so stropu. Snažil sa ho prebodnúť pohľadom akoby mal laserové oči. Opatrne som sa posadila na koniec postele. "Tak, čo tu teda robíš?" začala som. Posadil sa vedľa mňa a pozrel sa mi do očí. Mal úžasné zelené oči, také som v živote nevidela. Už som videla zelené oči, má ich aj moja mama, ale nie takéto úžasné. Mala som pocit, že sa v nich utopím ak ma niekto nedostane z tranzu. "Vieš, zdá sa mi, že tráviš málo času s nami. Stále si len s Jaiom a nás si odstrčila. Viem, že sa dobre nepoznáme, a preto chcem, aby sme spolu trávili viac času," začal vážnym hlasom. Nevedela som, ako to myslí. "Vy žiarlite, že Jai má frajerku a vy nie?" opýtala som sa ho rozrušene. "Nie, samozrejme, že nie, prajeme vám to. Len, chápeš, chceme byť tvojimi kamošmi, nič viac. Skúsiš to s nami?" pozrel na mňa psími očami. "Aspoň jeden deň," vystrčil aj spodnú peru. Nezmohla som sa na slovo. Odvrátila som pohľad a pozrela som sa na dvere. Nemohla som sa dlhšie pozerať na tie je jeho oči, na psie oči, ktoré spravil dokonale. No on vstal a tvár mi vsunul rovno do obzoru. Zase som mala na očiach ten jeho ksicht. Zasmiala som sa. "Dobre," povedala som, "ale len kamaráti, nič viac, jasné?" Prikývol a objal ma. Nevedela som, čo mám robiť, tak som ho objala aj ja. "A keď ťa budeme tak nehorázne priťahovať?" Dvakrát nadvihol obočie a ja som to nevydržala. Začala som sa váľať po posteli od smiechu. Ledva som dýchala. Beau sa začal tiež smiať, myslím, že preto, lebo som vyzerala dosť komicky. Po dlhých piatich minútach, možno sileného smiechu som sa zdvihla. "Tak so mnou nebudete flirtovať, aby som odolala pokušeniu," povedala som, žmurkla som a on sa uškrnul. Vedela som, že bude robiť pravý opak. A naozaj, nemusela som dlho čakať. Okamžite s tým začal. Nevedela som, čo mám robiť, tak som ho odstrčila tak silno, že padol z postele rovno na zem. "Nevedela som, že mám takú silu v rukách," smiala som sa, zatiaľ čo on si chytal boľavý zadok. "To som urobil ja. Naschvál." Vyprskla som do ešte väčšieho záchvatu smiechu. "Neverím ti ani slovo!" smiala som sa ďalej a on tiež. "Nejdeš k nám? Aspoň na chvíľu," zas urobil tie psie oči. Myslím, že sa budem musieť naučiť odolávať psím očiam, pretože pri nich nedokážem povedať nie. Vzdychla som si. "No dobre teda, keď na tom tak trváš." Potešil sa ako malé decko, keď mu dá rodič cukrík. "Počkám ťa dole," oznámil mi a vyšiel z izby. Nemusela som sa obliekať, keďže som sa neprezliekla do teplákov a starého trička. Len som si vzala mobil a kabelku, učesala som sa a vlasy som si uviazala do konského chvosta. Pozrela som sa von oknom z kúpeľne. Beau už čakal na mňa vonku, ale nikde som nevidela auto. Možno ho má zaparkované za rohom. Zbadal ma a zamával mi. Rýchlo som zbehla dole, obula som sa a obliekla som sa. Gina bola ešte stále v sprche, nechápem, čo tam tak dlho robila. Možno aj viem, ale nechcem byť úchylná. Napísala som na papier odkaz, nech vie, kde som, aby ma potom nehľadala. Idem s Beauom ku chalanom. Emma Radšej som nenapísala kedy prídem, pretože som to sama nevedela. S chalanmi totižto čas ubieha hrozne rýchlo. Sú za každú srandu. Skoro som vyvalila dvere, keď som ich zamykala, Beau sa len smial. Škaredo som naňho pozrela a on sa začal smiať ešte viac. Nikdy nepochopím chlapskú logiku. Tvárila som sa naštvane a rýchlym krokom som vyšla na ulicu. Beau sa prestal smiať a začal sa mi ospravedlňovať. Ledva som zadržiavala smiech, pretože mi bolo vtipné, ako som skoro vyvalila dvere. "Ale no tak, nebuď naštvaná, prosíííííííííííím," zaškeril sa Beau a už stál predo mnou a cúval. Asi pôjdeme pešo. Pozerala som sa pod nohy, pretože na chodníku bol šmykľavý sneh a ľad. Ako tak cúval, zbadala som dva metre pred ním veľkú zamrznutú mláku uprostred chodníka. "Beau, ja by som sa na tvojom mieste otočila," povedala som, ale Beau nepočúval. Ozvalo sa puknutie. Neviem, či to bol ľad, alebo jeho kosti. "Ja... som ťa... varo... vala!" ledva som hovorila pomedzi smiech. Musela som sa oprieť o neďaleký plot, aby som nespadla na zem od smiechu. Beau sa skúšal postaviť na nohy, ale keď už skoro stál, znova sa šmykol a spadol buď na zadok, alebo na chrbát. A mne to stále prišlo smiešne. "Pomôžeš mi?" povedal už trochu naštvane Beau, ale nevydržal to a začal sa smiať aj on. Keď už čupel, podala som mu ruku a konečne sa zdvihol. Kráčali sme po ulici a smiali sme sa sami na sebe. "Sme blázni!" povedala som a Beau pochybovačne odvetil: "Neviem, kto je tu blázon, ale ja to nie som." Slabo som ho štuchla do rebier. "Smejeme sa tu ako blázni holej riti!" vyhlásila som a Beau vyprskol do smiechu. "To je dobré! V živote som to nepočul!" povedal mi pomedzi smiech. "My to na Slovensku používame bežne." No, ako sa to vezme. Moja mama to používa bežne. "Ale smiech je zdravý, tak prečo sa nesmiať, keď môžeš?" povedal Beau a ja som sa uškrnula. Ešte chvíľu sme išli do ich domu. Prekvapilo ma, že je tam toľko ľudí. Beau ma so všetkými pozoznamoval, ja som si ani nestihla zapamätať mená, tak veľa ich tam bolo. Vysvitlo, že to sú ich kamoši a prišli pogratulovať Jaiovi k novej frajerke, keď ešte neubehol ani rok od toho, čo sa rozišli s... Zabudla som meno. Aha, už viem! Arianou. Jai sa mi potom stále ospravedlňoval za svojich kamošov, že ich mám ignorovať. Ja som mu povedala, že to je v pohode, že nech sa netrápi. Potom ma doviedol do svojej izby, kde ma začal bozkávať. Už-už som mala pocit, že na to príde (myslím, že príde čas na sex), tak som mu rýchlo povedala, že nie som pripravená a navyše sme spolu veľmi krátko. On sa zamračil a povedal: "Tak ty si myslíš, že ťa tu chcem znásilniť? No počkaj, veď uvidíš." Šmaril ma na posteľ a skúšal, či som šteklivá. Keď som rozbláznená, tak skoro všade a úplne vždy na chodidlách. Keďže pazuchy ani brucho nefungovali, skúsil práve chodidlá. Zvýskla som, začala som sa smiať a zvíjala som sa ako had, no on mi pevne držal nohy, takže som s nimi nemohla skoro vôbec hýbať. Začal sa smiať aj on. "Jai, myslím, že sa pocikááááám!" vykríkla som a on konečne prestal. Ledva sme od smiechu dýchali a ja som bežala na vécko, hneď potom, ako ma k nemu Jai doviedol. Pre istotu som sa tam zamkla, nechcela som, aby na mňa čumel, no našťastie sa vrátil do izby. Keď som sa vrátila, vystrašil ma. Schoval sa za dvere a vybafol na mňa. Ja som sa tak zľakla, že som skoro dostala infarkt. Fakt neznášam, keď ma niekto takto vystraší. Jai sa len smial. Hlasno som zabuchla dvere, zamierila som k Jaiovi a pre zmenu som ho na posteľ šmarila ja. Zvalil sa na ňu a zostal tam ležať. Pomaly som sa k nemu doplazila z konca postele a štvornožky som stála nad ním. Usmial sa na mňa. Začala som ho štekliť, ale nič. Žmurkol na mňa a povedal mi, že nie šteklivý. Naštvala som sa, sadla som si naňho, takže som mala zadok v jeho lone, naklonila som sa nad jeho tvár a vrhla som sa na jeho pery. Chcela som ich zmasakrovať. Podlomili sa mi ruky a ja som mu spadla rovno na hrudník. Počula som, ako zalapal po dychu. Uškrnula som sa. No on sa zrazu pretočil a okamžite bol nado mnou, chvalabohu štvornožky. "Tak ty asi nebudeš dobré dievča, ako si každý myslí, že?" opýtal sa ma hlbokým hlasom a všimla som si, že som sa zmýlila. V obočí nemal žiadny piercing. Som slepá a ani okuliare mi nepomáhajú. Pokrútila som hlavou. Usmial sa. "To sa mi páči," povedal chrapľavo a pobozkal ma. Namiesto toho, aby mi on vyrazil dych, tým, že sa na mňa zvalí, sa zvalil priamo vedľa mňa. "Chýbala si mi," pošepol mi do ucha. "Bola som preč len pár minút," namietla som. "Aj to je bez teba dlho." Pomyslela som si, že ak nám vzťah vydrží do konca letných prázdnin, tak bude bezo mňa oveľa dlhšie, ako si môže predstaviť. Otočila som sa chrbtom k nemu, on sa ku mne zozadu pritúlil a objal ma svojím mocným ramenom. Okamžite som zaspala a ani som si neumyla zuby. Nevadí.
Jai's POV:
Cítil som, ako sa jej spomalilo dýchanie. Zaspala. Ešte chvíľu som objímal jej teplé telo. Prešiel som na druhú stranu postele, aby som sa pozrel, aká je krásna, keď spí. Pozrel som sa na ňu. Našiel som zvláštnosť, ktorá sa nevidí každý deň. Spí s otvorenými ústami, s ktorými v spánku dýcha. Je to zvláštne, ale páčila sa mi. Musel som si odfotiť na mobil. Nedal som si ju ako tapetu na displeji, lebo chalani sa mi stále chytajú mobilu a nechcem, aby videli niečo, do čoho ich nie je. Zložil som jej z nosa okuliare a položil som ich na nočný stolík. Dal som jej pusu do vlasov a ona sa trochu pomrvila. Vzal som paplón a prikryl som ju ním. Okamžite si ho pritiahla viac k sebe. Usmial som sa. "Dobrú noc, Emma," pošepol som a zišiel som dole trochu stíšiť chalanov, aby ju nezobudili. Oni ju hneď chceli vidieť, ale ja som rýchlo vybehol po schodoch hore a zamkol som izbu skôr, než mi v tom niekto stihol zabrániť. Sadol som si na posteľ a prezliekol som sa do starého oblečenia, v ktorom spím. Zuby som si neumyl, som predsa rebel. Ale nie, nechcelo sa mi. Chcel som len cítiť teplo jej tela, počuť jej dych, vnímať jej tlkot srdca. Ľahol som si vedľa nej, prikryl som paplónom aj seba a objal som ju. Opatrne som sa posunul bližšie k nej, aby som ju nezobudil. Dych sa mi spomalil, oči sa mi zatvorili a ja som zaspal. Priamo vedľa nej.
Ahojte, krásky! Rozhodla som sa pokračovať a zato vďačím jednej novej čitateľke - @nelasvagrova. Si poklad, ďakujem. Samozrejme, ďakujem aj vám všetkým, ktorí ochotne čítate výplod mojej fantázie. Dúfam, že sa časť páči. Ďalšia časť neviem, či bude zajtra, ale ak nie, tak určite cez víkend, pretože sa musím teraz učiť, máme písomky. Ďakujem za krásnych 550 reads (546) a 64 votes. Musím sa vám za to nejako odvďačiť, ale stále som nevymyslela ako. Dúfam, že čoskoro na to prídem. Ľúbim vás. Vaša Em
YOU ARE READING
Fate named Jai Brooks (Janoskians FF - SK)
Fanfiction"Bola to len náhoda." "Náhody neexistujú. Bol to osud."
