Fate named Jai Brooks (Janoskians FF - SK)

Part 10: Date

Postavila som sa pred skriňu a nevedela som, čo na seba. Hrabala som sa v skrini a rozmýšľala som, čo by sa na rande hodilo. Chcela som si obliecť nejaké šaty, ale zistila som, že som si žiadne nezbalila. Nakoniec som sa rozhodla pre modré skinny džínsy posiate veľkými bielymi bodkami, čierne tielko a priesvitnú bielu blúzku. Aj keď sa to veľmi na rande nehodí, obliekla som si to. Potom som vošla do kúpeľne a umyla som si zuby. Pozrela som sa do zrkadla. "Hm, čo s vlasmi?" povedala som si sama pre seba. Skúšala som s nimi spraviť všeličo, nakoniec som si ich len rozčesala a nechala som si ich rozpustené. Z šuplíka som vytiahla kozmetiku. Mám rada prirodzenosť, tak som si dala na seba len trošku špirály, balzamu na pery a lesku na pery. Nastriekala som sa antiperspirantom a troškou voňavky. Vrátila som sa do izby a pozrela som sa na čas. "Preboha, Jai tu už určite bude!" zhrozene som vykríkla a utekala som dole po schodoch do kuchyne. Pozrela som sa tam. Nikto. Vydýchla som si. Vtom prišla za mnou Gina a spýtala sa ma: "Kam ideš?" Musela som sa nadýchnuť, aby som sa upokojila, taká som bola šťastná. Navonok to vyzeralo, ako že som v pohode, ale vnútri mojej duše som skákala najmenej dva metre vysoko. "Na rande!" neudržala som sa a zvýskla som. "Fakt? A kto je ten šťastlivec?" zavtipkovala. No moja tvár skamenela. "Jai," povedala som pošepky. "Počkať. Jai? Môj syn?" opýtala sa so zmäteným výrazom v tvári a ja som opatrne prikývla. Gina pomaly predýchavala túto informáciu, až nakoniec prehovorila: "To som nevedela. Dám ti radu: Vo všetkých mojich synoch prúdi Brooksovská zvádzačska krv. Nesnaž sa ho zviesť ty, pretože na to môžeš neskôr doplatiť ty. Alebo aj nie." Zamyslela som sa nad tým. Niečo na tom asi bude. "Hm, dobre. Aj tak neviem zvádzať," povedala som. Gina mi zdvihla bradu a pozrela sa mi do očí. Neviem sa nikomu pozerať do očí, neznášam to, no zotrvala som. "To si len myslíš," oznámila mi a ja som sa zasmiala. "Nie, vážne, nesmej sa. Určite vieš zvádzať, len si to ešte neskúšala v praxi." Chvalabohu vtedy zazvonil zvonček. "To bude on, idem mu povedať, že už ideš," povedala Gina a vyrazila k dverám. Ja som si zatiaľ obula moje členkové čižmy na malom opätku, navliekla som na seba bundu a na hlavu som si nasadila čiapku. Vzala som si kabelku a podišla som k dverám. Hneď, ako ma Jai zbadal, zamával mi. "Ahoj," povedal rozpačito. "Ahoj," odpovedala som mu a Gina na nás len pozerala. "Ideme?" opýtal sa ma Jai a zamieril otvoriť mi bránku. Gina ma ešte zastavila a pošepkala mi do ucha: "Daj mi naňho pozor," a žmurkla na mňa. Zachechtla som sa a kráčala som k bránke so zmiešanými pocitmi. Cítila som sa aj zle, aj dobre. Zle, pretože som sa bála, čo z toho vyjde a dobre, pretože som sa tešila na dobré jedlo (bola som veľmi hladná) a pretože som bola sama s Jaiom. V hlave mi vírili myšlienky, ako: Ešte nikdy som sa nebozkávala a nikdy som nebola na rande. Dúfam, že sa nezahanbím, keby k bozkávaniu naozaj došlo.

Jai's POV:

Dorazil som domov celý vysmiaty, čo sa chalanom samozrejme nezdalo, keďže som bol pred odchodom nevrlý a naštvaný. Pozerali na mňa ako na blázna. Ako som išiel okolo nich, vyplazil som na nich jazyk a odišiel som do mojej izby. Zo skrine som vyhádzal asi všetky veci, ale nemohol som nájsť to, čo som chcel. Do izby vošiel Luke a prekvapene na mňa čumel. "Nevieš klopať?" opýtal som sa ho. Poobzeral sa po celej izbe a našiel len bordel. Čo už. "Čo je s tebou? Zmenil si sa. Meníš nálady ako na bežiacom páse," vyčítal mi a ja som zase začínal byť naštvaný. Čo je to so mnou? Len som pokrčil plecami. Nechcelo sa mi s ním rozprávať, mal som málo časi a stále som nevedel, čo na seba. "Ozaj, všetkých nás zaujíma, kam, dopekla, zas ideš? Nemal by si tráviť čas s nami?" počul som Danielov hlas, otočil som sa a zbadal som ich všetkých pred dverami mojej izby. Vzdychol som si. "Mám rande. Mohli by ste už láskavo vypadnúť?" zakričal som a zamieril som k dverám. Chalani tam ostali vyjavene stáť s otvorenými ústami. Do jedného. Zaplesol som dvere a zamkol som ich. Začal som sa hrabať v tom bordeli. Nakoniec som si vybral čierne skinny džínsy, biele tričko a na to bledomodrú košeľu. Našťastie mám kúpeľňu spojenú s izbou. Išiel som si umyť zuby a učesal som sa. Počkať, ja a učesať sa? No, zázraky sa dejú. Pozrel som sa do zrkadla a zistil som, že moje fúzy nevyzerajú až tak zle. Vrátil som sa naspäť do izby a obul som si topánky. Do ruky som vzal bundu a čiapku a otvoril som dvere. Chalani tam stále stáli. Prevrátil som očami, prerazil som si cestu pomedzi nich a zišiel som dole. Z parapetnej dosky som vzal kľúče od môjho auta a zišiel som dole do garáže. Našiel som svoje auto, odomkol som ho, nasadol som doň, naštartoval som ho a vyšiel som s ním von. Zavrel som garáž a vyrazil som k domu svojej mamy. Nedokázal som sa poriadne sústrediť na šoférovanie. V hlave mi vírili myšlienky ako: Nepamätám si, kedy som mal naposledy rande. Asi to bolo ešte s Arianou, takže dávno. Kedy som sa naposledy bozkával? Myslím, že poslednú pusu som Lukeovi na líce, aby som ho nasral. Usmial som sa. Ale naozajstnú pusu som dal asi Ariane. Potriasol som hlavou. Nesmiem myslieť na Arianu, už je to dávno za nami. Teraz ma čaká nová kapitola. Emma. Ani som si to neuvedomil, už som bol pri dome. Pár krokov od nej. Vidím svetlo v Beauovej bývalej izbe, to bude asi ona. Nadýchol som sa a vydýchol som. Nesmieš to posrať. Možno to je žena tvojho života. Máš len jednu šancu. Buď to poserieš, alebo to neskažíš až tak moc. Vystúpil som z auta, otvoril som bránku a zazvonil som. Počul som kroky. Už je to tu. Otvorila mi mama. Zvítal som sa s ňou a povedala mi, že Emma už ide. Vtom som ju zbadal. Bola nádherná. Ešte krajšia, ako naposledy. Posmelil som sa, aby som niečo povedal. "Ahoj," zamával som jej. "Ahoj," odzdravila mi. Bolo mi to trápne, pretože sa na nás pozerala mama. "Ideme?" opýtal som sa, aby sme čím skôr vypadli. Emma ma o chvíľu nasledovala. Otvoril som jej dvere do auta, ona si sadla a zavrel som za ňou. Nasadol som aj ja a skontroval som, či je zapásaná. Všimla si to a usmiala sa. Opätoval som to. Naštartoval som auto a vyrazili sme. "Vyzeráš úžasne," povedal som nesmelo. Cítil som, že je nesmelá a bojí sa. "Stalo sa niečo?" opýtal som sa. "Nie, len je tu taká maličkosť. Jazdíš ako pirát ciest," povedala a obaja sme sa zasmiali. Milujem jej smiech. "Dúfam, že si sa neurazil, lebo som to tak nemyslela. Len som si ešte nezvykla, že sa tu jazdí vľavo. U nás sa totiž jazdí vpravo," ospravedlnila sa. Usmial som sa na ňu. "To je v pohode. Mimochodom, hovoríš výborne po anglicky," polichotil som jej, aby debata neutíchla. Keby som na ňu videl a bolo by tu svetlo, tak by sa určite červenala. "Ďakujem. Ja to nemôžem o sebe povedať. A o tebe takisto, pretože by to nemalo zmysel, keďže si sa tu narodil," nesmelo povedala a ja som sa zasmial. "Prečo nie si na seba aspoň trochu pyšná? Si šikovná, keď si sa dostala až sem," povedal som s nefalšovaným obdivom. Cítil som, ako sa usmiala. Nastalo ticho, našťastie sme už boli v centre mesta. Zaparkoval som auto pred neveľkou reštauráciou, kde sa chodíme s chalanmi občas najesť. "Sme tu," oznámil som jej a rýchlo som vystúpil z auta, aby som jej stihol otvoriť dvere. Stihol som. Zamkol som auto a podišiel som k dverám reštaurácie. Otvoril som ich. "Dámy majú prednosť," povedal som a obaja sme sa usmiali. Počkal som, kým vošla, potom som vošiel aj ja. Poobzeral som sa po priestore a našiel som voľný stôl pre dvoch. "Poď," vyzval som ju, kým sa obzerala, ako to tu vyzerá. "Jai, je to tu nádherné," rozplývala sa a to sme si ešte ani neobjednali. Odsunul som jej stoličku, aby si mohla sadnúť, potom som si sadol ja na miesto oproti nej. O chvíľu k nám dorazil čašník, zatiaľ čo my sme si pozerali ponuku jedál. "Čo si dáte?" opýtal sa čašník a ja som sa pozrel na Emmu. Očividne čakala, že si vyberiem prvý, ale nestalo sa. "Ehm, tak teda ja si prosím lasagne," povedala a pozrela sa na čašníka, ktorý si to písal do notesa. "Ja to isté," povedal som mu a on sa opýtal: "A niečo na pitie?" Pozrel som na Emmu. Videl som na nej, že čaká, kým niečo objednám ja. "Čo najlepšie červené víno, prosím," povedal som nakoniec po dlhom rozmýšľaní. Čašník odišiel a my sme ostali sami. "Páči sa ti tu?" opýtal som sa jej, aj keď som poznal odpoveď. "Áno, veľmi. Je to tu nádherné," povedala a pozrela sa na obrovský luster nad nami. Potom som sa jej začal pýtať otázky typu: čo máš rada, akú hudbu počúvaš, a tak ďalej. Pred každou ďalšou otázkou sa ma opýtala: a ty? a ja som bol nútený jej odpovedať. Potom konečne dorazilo víno a o chvíľu aj lasagne. "Ďakujeme," povedala Emma a tým prerušila ticho, ktoré na chvíľu nastalo. Taniere položili pred nás a víno nám naliali do pohárov. Zdvihol som pohár, aby som predniesol prípitok. Emma si to všimla a urobila to isté. "Na tento večer, ktorý sa ešte len začal," predniesol som vetu a štrngli sme si pohármi. Už sme mali v rukách príbor, keď som ešte povedal: "Dobrú chuť." Emma prikývla na znak toho, že aj mne praje dobrú chuť. Pustili sme sa do jedla a rozprávali sme sa o všetkom a o ničom. Keď sme dojedli, zamával som na čašníka a povedal som mu, že chcem zaplatiť. Vytiahol som peňaženku a Emma si to očividne všimla, tak urobila to isté. Zastavil som ju. "Predsa ťa nenechám platiť, keď som ťa pozval." Poslúchla ma a peňaženku schovala naspäť do kabelky. Vložil som čašníkovi peniaze do ruky, dal som mu malé prepitné a odišli sme odtiaľ. Vonku Emma začala: "Takže, aby sme si boli kvit, dovolíš mi pozvať ťa aspoň na kávu?" Zasmial som sa a súhlasil som. Na druhej strane bol Starbucks a ona ma už doň viedla. "Vyber si, čo chceš, mám zamestnanecké zľavu," zasmiala sa. "Ahoj, Rita," pozdravila ženu za pultom a začali sa rozprávať, zatiaľ čo ja som si vyberal. Počul som celý ich rozhovor. "Kto je ten fešák, čo je tu s tebou?" "Jai, pozval ma na rande, tak som ho ja na oblátku pozvala sem." "Aha. Tak nech vám to vyjde," zaželala nám a Emma sa usmiala. Videl som to, pretože som sa práve otočil. "Caffé latté," povedal som jej a Emma si vypýtala to isté. Už zas som chcel ísť platiť, ale tentokrát ma zastavila ona. Keď sme odchádzali ešte zamávala Rite, ktorá za nami zavrela predajňu. Zatiahol som ju do auta a vedel som, kam ďalej. Domov rozhodne nie. Na pláž.