Fate named Jai Brooks (Janoskians FF - SK)

Part 18: Surprises

Krásky, ďakujem za prekročenie 1000 reads! Užite si časť, je venovaná vám všetkým.

Luke's POV:

Ráno, 7:30 a volal nám manažér. Povedal, že nám zariadil koncert v LA. Ale mne sa tam tak nechce ísť. Chcem tu byť a ísť za Emmou, aby som ju mohol trochu utíšiť. Počkať!

Keby som bol v animáku, nad hlavou by sa mi rozsvietila žiarovka. Áno, presne tak. Luke Brooks dostal nápad.

Musel som okamžite vyraziť, aby sa chalani nevypytovali, kam zase leziem. Obliekol som sa, spravil som rannú hygienu a hladný som vyšiel von.

Naštartoval som auto a vyrazil som. Cesta trvá asi desať minút, pešo tridsať. Zastavil som auto pred domom a zazvonil som. Dúfam, že som ju nezobudil.

Emma's POV:

Prudko som sa posadila na posteli. Strašne ma vyľakal zvuk zvončeka, na ktorý niekto zazvonil skoro ráno. Vykukla som von z okna a zbadala som Lukea stáť pred domom.

Nechcela som nikoho vidieť a už vôbec nie chalanov alebo Jaiovho brata. No potrebovala som sa s niekým rozprávať, tak som zišla dole a otvorila som mu.

Slzy v mojich očiach ho prinútili objať ma. Objatie som mu opätovala a rozplakala som sa.

"Pssst, to bude dobré," pošepkal mi do ucha Luke. Ale ja som vedela, že to nie je pravda. Nič nebude dobré. Uvoľnila som objatie a cez slzy som nič nevidela.

Slzu, ktorá mi práve stekala po líci mi Luke utrel palcom. Snažila som sa usmiať, ale nešlo to.

"Počkaj tu, idem sa prezliecť," povedala som mu a vybehla som hore. Zaspala som v oblečení, ktoré som mala na sebe včera. Musím ho vyprať, pomyslela som si. O chvíľu som mala na sebe tepláky a staré vyťahané tričko.

Keď som sa doobliekala, odomkla som dvere, aby mohol Luke vstúpiť. Lenže namiesto toho, aby čakal pred dverami, som ho musela ísť hľadať. Nakoniec som ho našla v jeho bývalej izbe.

"Ešte nikdy som tu nebola," povedala som si skôr pre seba, ale Luke ma začul.

"Fakt? Prvé čo robím je, že si obhliadnem celý dom, nie?"

"To hej, ale nemala som na to čas ani chuť," vysvetlila som mu. Vtom som si v rohu všimla staršiu gitaru. Podišla som k nej a prstami som prešla po strunách. Bola trochu rozladená, ale mne to nevadilo.

Luke sa automaticky otočil za zvukom. Pozrel sa na tú gitaru a potom na mňa.

"Tá gitara je tu už dlho. Bola moja, keď som sa učil hrať ako samouk."

Udivene som naňho pozrela. "Ty vieš hrať na gitare?" spýtala som sa ho. Prikývol. Okamžite som schmatla gitaru a podala mu ju. Chcela som, aby niečo zahral. Zvuk gitary ma neskutočne upokojuje.

"Čo mám zahrať? Ja už neviem hrať nič na akustickej, teraz hrám na elektrickej."

Vzdychla som si. "Nevadí. Môžem?" Luke mi podal gitaru, ja som sa usalašila na kraji postele a začala som hrať jedinú pieseň, ktorú som sa naučila hrať naspamäť. Amnesiu od 5 Seconds Of Summer.

Vybrnkávala som tóny, aj keď zneli hrozne rozladene. No a potom prišla časť s akordmi. Ledva som ich stíhala chytať. Aj keď, popravde, na gitare som nehrala asi dva roky.

Keď som dohrala polovicu piesne a prestala som, Luke mi začal tlieskať.

"Wow, bolo to super!" pochválil ma.