Fate named Jai Brooks (Janoskians FF - SK)

Part 6: Meeting Again

Emma's POV:

"To bolo veľmi divné," povedala som si pre seba a kráčala som ulicou k Gininmu domu. Asi uprostred cesty začalo pršať. Usmiala som sa. Dážď som mala veľmi rada, hlavne v lete, aj keď tu v Austrálii bola práve zima. Spomalila som. Dala som si do uší slúchadlá a pustila som si Long Way Home Acoustic od 5 Seconds Of Summer. Milujem tú kapelu. Táto pesnička patrí medzi moje obľúbené od nich a hrozne mi pripomína dážď, ani neviem prečo. Pomaly som sa prechádzala ulicou, všetci sa ponáhľali aj s dáždnikmi niekde do sucha, a mne zatiaľ moklo oblečenie. Postupne som sa došuchtala domov. Vošla som dovnútra a Gina práve s niekým telefonovala. Radšej som vyšla hore do mojej izby, aby som ju nevyrušovala. Odblokovala som mobil a zapla som si na ňom wifi. Išla som rovno na Messenger napísať mojej naj kamoške Barbore, ako sa má a čo sa mi dnes prihodilo. Ahoj, Barča. Ako sa máš? Už máš konečne prázky aj ty, tak som zvedavá, že čo robíš? Mne sa tu hrozne páči. Ľudia sú tu váčšinou milí, takí pohoďáci. Neuveríš, čo sa mi dnes stalo. V obchode do mňa vrazil jeden chalan. Bol strašne sexi. Všetci sa na nás pozerali a ja som sa cítila hrozne trápne, keďže som v igelitke mala zubnú pastu, šampón a sprcháč. Dúfam, že tebe sa nič také nestalo, ani nestane. Prosím, skoro odpíš. Asi za päť minút mi prišla odpoveď. :D OMG, ja z teba nemôžem. XD To čo si robila, preboha? Aspoň jeho číslo si si mohla vypýtať. Ako vyzerá? Pošli popis. Tak som jej teda poslala opis. No, ty kokso, toho by som brala všetkými desiatimi! Nevieš, či má nejaké tetovania alebo piercingy? "Ach", povzdychla som si nad jej záujmom. Hej, mal piercing v uchu + náušnicu a tetovania som pod bundou nevidela. Napísala som jej a dúfala som, že mi konečne napíše ako sa má. OMG... Som mŕtva. Myslíš, že ho stretnem v pekle? O:) Na tomto som sa zasmiala a radšej som neodpisovala, pretože to nemalo zmysel. Odpojila som sa z Messengera a prezliekla som sa do suchých teplákov a starého trička. Z kufra som vyhrabala uterák a zatočila som si do neho vlasy, čím vznikol turban. Lenže nevydržal dlho. Rozpadol sa. Už som pomaly strácala nervy a skoro som začala nadávať, tak som si radšej uterák rozprestrela na pleciach, a vlasy som prehodila na uterák. Takto oblečená som zišla dole."Jéj, ahoj, kedy si sa vrátila?" začala konverzáciu Gina. "Pred chvíľou, keď ste telefonovali," oznámila som jej a ona na mňa čudne pozrela, asi pre ten uterák. "Telefonovala som s mojím synom, chce, aby sme obidve prišli do ich domu a dali si spolu spoznávaciu večeru. Máme tam byť asi za hodinu, takže sa neboj, že to nestíhaš," dokončila a usmiala sa na mňa, a ja na ňu. Išla som si radšej hore nachystať veci. Vytiahla som moje modré skinny jeans, ktoré opticky zužujú postavu a čierne tielko, na ktoré som si dala biely dierkovaný sveter. Hneď som si to obliekla a vošla som do kúpeľne so zubnou pastou a kefkou. Umyla som si zuby kvôli veľmi vážnej príčine - aby mi nesmrdelo z huby. Vzala som do ruky a začala som sa rozčesávať. Najprv vlasy hore, potom na končekoch. Nechala som si ich rozpustené. Pozrela som sa do zrkadla a zistila som, že mám mastnú ofinu. Zohla som sa nad umývadlo a pustila som vodu. Ofina bola postupne mokrá. Zastavila som vodu. Do ruky som si šplechla trochu mydla a začala som umývať. Keď som mala celé čelo biele od mydla, znova som pustila vodu a opláchla som ho. Vzala som uterák a začala som ho šúchať spolu s ofinou o čelo, aby sa aspoň trochu vysušila. "Bože, to vyzerá ako afro!" potichu som zakričala. Znova som zobrala kefu a učesala som to. Ofina bola síce ešte mokrá, ale to uschne za chvíľu. Vrátila som sa znova do izby a začala som sa hrabať v batohu. "Mám to!" Našla som to. Žuvačky pre svieži dych. "Odchádzame!" zakričala Gina a ja som schmatla moju druhú bundu, pretože tá prvá bola mokrá a aj druhú čiapku. Rýchlo som vybehla z domu a Gina zamkla dvere. Išla som si sadnúť do auta, ale Gina ma zastavila. "Šoférujem ja, či?" Začervenala som sa. "Prepáčte. U nás na Slovensku to máme naopak." Prešla som pred auto a sadla som si na sedadlo. Gina naštartovala a vyrazili sme. "Cesta nie je dlhá, asi päť minút," oznámila mi Gina a ja som prikývla. Chvalabohu, pomyslela som si. To cestovanie ma začína umárať.