Fate named Jai Brooks (Janoskians FF - SK)

Part 20: New Love & Tears

Jai's POV:

Došlo mi to až teraz. Stále ju ľúbim. Ako som mohol byť taký sprostý? Aha, asi sa u mňa prejavili Brooksovské gény. Samozrejme, z otcovej strany. To on podviedol mamu a utiekol od nás s inou. Cítim sa úplne rovnako až na to, že som nič také neurobil.

Uvedomil som si, že ju ľúbim až keď som ju nechal ísť. Presne ako sa spieva v tej pesničke Let Her Go od Passenger.

Upreným pohľadom som sa zahľadel na Emmu. Vedel som, že o niečom premýšľa a radšej som nechcel vedieť o čom. Nepozerala sa na mňa, len sa vytrhla spomedzi ostatných a bežala preč. Pri odchode skoro vyvalila dvere. Mierne som sa usmial.

Spomenul som si, ako niekedy keď chcela vyjsť z miestnosti a nedarilo sa jej otvoriť dvere, poriadne do nich zatlačila, pričom ich skoro vyvalila. Väčšinou som jej chcel pomôcť, ale ona vždy sama. Nie vždy sa pri nej dá chovať ako džentlmen.

Chalani sa hneď vedľa mňa začali rozprávať o LA. Veľmi som ich nepočúval, lebo ma to nezaujímalo. Až do chvíle, keď som počul jej meno.

"Nevadí, že s nami ide aj Emma?" opýtal sa Luke. Mal som sto chutí prizabiť ho.

"Nie, v pohode, aspoň bude väčšia sranda," súhlasili ostatní. Keby som bol hrniec, tak by som kypel a kypel, a kypel. Nevedel som, čo na to povedať. Nikto sa nestaral o môj názor, bolo rozhodnuté.

A aj keby som povedal nie, tak by to stále bolo štyria proti jednému. Teda piati, keď rátame Emmu. Snáď sa nepozabíjame, pomyslel som si a trochu som sa pousmial, pretože som si predstavil, ako ma bodá nožom alebo niečo také.

"Takže," začala mama, "vy mi znova odídete? Ledva ste prišli a už znova odchádzate?" Začala plakať. Nechcelo sa mi k nej otáčať, tak som kývol hlavou smerom k nej. Našťastie to Beau zaregistroval a išiel ju utíšiť.

Vtom sa znova rozrazili dvere do izby a dnu vstúpila Emma. Stála tam uprostred miestnosti a nevedela, čo má robiť. Uprene som na ňu pozeral a sledoval som každý jej pohyb. No ona na mňa ani len nehodila okom.

Emma podišla k Beauovi a mame a niečo im hovorila. Tváril som sa, že sa rozprávam s chalanmi, aby som bol nenápadný. No v skutočnosti som sa snažil počúvať rozhovor mamy s Emmou. Bolo to náročné, pretože šepkali.

Beau sa zrazu ocitol medzi nami a z toho som usúdil, že ho odtiaľ Emma vyhnala. Skoro nič som nepočul. Zachytil som akurát to, že si Emma myslí, že za moje odpadnutie môže ona.

"Nakričala som na vášho syna a to možno kvôli mne nejedol," vysvetlila mame Emma. To už sme potichu počúvali všetci.

"Áno. Ale on nejedol preto, lebo mu bolo ľúto, čo spravil on tebe." Emma akoby zmrzla. Mal som chuť niečo povedať, ale najprv som si dobre premyslel vety, aby som netrepol nejakú kravinu.

"Je to tak," prehovoril som potichu. Odkašlal som si, pretože hrča v mojom hrdle mi bránila rozprávať. Kývol som na ňu rukou, aby prišla bližšie ku mne. Chvíľu váhala, ale nakoniec predsa len vykročila.