Už ako malú ma učili, že keď budem mať sedemnásť, stretnem svoju spriaznenú dušu. Ak nie, znamená to, že už zomrela.
Je to veľmi jednoduchá poučka, ktorá má jedno pravidlo. Musíte byť dievčaťom.
Pokiaľ ste totiž mužom, musíte počkať, pokiaľ bude mať sedemnásť vaša spriaznená duša. A to znamená, že pravdepodobne budete vyčkávať roky.
Verte mi, nie je to nič príjemné. Sú to totiž dlhé a nekonečné roky samoty. A vy dokonca ani neviete, kedy sa skončia.
Niet divu, že ak muž konečne nájde svoju spriaznenú dušu, je až prehnane majetnícky. To však nie je ešte nič v porovnaní s majetníckosťou Alfy, ak nájde svoju Lunu.
Oprava.
Ak najsilnejší a najkrutejší Alfa nájde mňa!
Uvedomujúc si, že som ho svojim útekom riadne vytočila, pridám rýchlosť. Chápete, ak ma dolapí, neviem ako zareaguje - je totiž nevypočitateľný. Viete, vzhľadom na to, že je mojou spriaznenou dušou, nemal by mi ublížiť. Avšak vzhľadom na to, že je najviac obávaným vlkom na svete, mohol by stratiť kontrolu.
Mám však šťastie, že mi slepačí vývar pridal energiu a teraz vydržím utekať hodiny. Síce neviem, akú vzdialenosť musím prebehnúť (odhadujem to na päť kilometrov), viem, že mi to nezaberie príliš dlho. Chápete, použijem vlčiu silu.
Ale je tu jeden drobný problém.
Je totiž jedno ako rýchlo budem utekať, Luke je i tak rýchlejší.
A preto mám plán.
Keď sa mi podarí preliezť aj druhý plot, vyleziem na strom a skákajúc z konára na konár, Luke stratí moju pachovú stopu. Ja sa potom budem môcť vrátiť do mojej svorky skontrolovať, či je moja sestrička nažive.
A áno, viem, že Luke ma nikdy neprestane hľadať a ja sa nebudem môcť večne skrývať.
Teraz mi je to však jedno. Mojou prioritou je zistiť, či Maya nie je mŕtva!
Kľučkujúc pomedzi stromy teda dúfam, že mám dostatočne veľký náskok, aby som svoj plán zrealizovala.
Keď po pár minútach pred sebou zbadám vysoký čierny plot s mriežkovaným vzorom, s potešením zistím, že tu nie sú žiadny strážcovia (zrejme sú len pri bráne). Neváham a skočím naňho. Na vrchol (asi druhého poschodia) sa vyšplhám jednoducho, ale keď preložím nohy na druhú stranu, aby som zliezla, opäť začujem vlčie vytie.
Tentoraz je ale príliš blízko. Asi tak pol kilometra odo mňa.
Ale nie!
Okamžite začnem zliezať dole, a keď už viem, že nie som príliš vysoko, zoskočím na zem. Zapotácam sa a následne sa rozbehnem ďalej.
Snažím sa robiť prudké zatáčky pomedzi stromy, aby som ho zmiatla svojou pachovou stopou, pochybujem však, že ho to zdrží.
Chápete, síce som už za plotom, ale ešte stále som v jeho teritóriu. Každú chvíľu tu teda môžu dokonca nabehnúť aj strážcovia hraníc, nielen Luke.
Predpokladala som, že budem mať viac času; že stihnem opustiť jeho teritórium a v zemi nikoho sa schovať v korunách stromov, kde budem v bezpečí. Teraz som však len zmätená a neviem či ďalej utekať, alebo sa vyšplhať na strom ihneď.
Už panikárim.
Po asi minúte behania sa napokon rozhodnem vyliezť.
Na moje šťastie práve zbadám strom s konárami pri zemi, takže by sa mi ľahko šplhalo.
Ale na moje nešťastie, sa odrazu ocitnem chrbtom na zemi, privalená niečím ťažkým.
Lukom.
Znepokojene si vydýchnem, pretože sa vzduch okolo mňa začne napĺňať vôňou čokolády a dažďa.
Nie! Nie! Nie! Nechcem aby ma chytil! Ako ma vôbec stihol za tri minúty dobehnúť?! A ako sa opovažuje stáť medzi mnou a mojou sestrou?!
,,Pusti! Ma!" rozkážem, tlačiac sa o zem, aby som sa ho len minimálne dotýkala.
Odpoveďou mi je zavrčanie.
,,Nechaj ma ísť k mojej rodine!" Môj hlas je tentoraz frustrovaný. Dlaňami sa dokonca pokúsim zaprieť do jeho ramien a odtlačiť jeho telo z môjho, ale vyvolá to presne opačný účinok.
Jednu ruku mi obmotá okolo pása (chrániac ma pred suchou hlinou), zatiaľ čo sa druhou podopiera hneď vedľa mojej hlavy, aby ma nerozpučil celou jeho váhou. Kolená má zas pritlačené o zem vedľa mojich stehien s cieľom udržať ma v klietke a nahnevaný mi doslova dýcha na krk, ignorujúc moje požiadavky.
Vzdám sa, no rukami naňho neustále vyvíjam tlak, aby vedel, že sa mi táto poloha nepáči.
Vravela som, že nás nájde! povie mi odrazu môj vlk a mne telom prejde hnev.
Tak nás našiel. A čo? To nič nemení na tom, že pravdepodobne prikázal jeho svorke, aby zabila tú moju.
Môj vlk sa zarazí a ďalej už mlčí. Zrejme sa cíti zle, že naša spriaznená duša by mohla mať na svedomí smrť mojej nevinnej sestričky, a tak sa so mnou už neháda.
Aj keď i tak viem, že si Lukovu blízkosť užíva.
Ja nie.
Teda, možno trošku.
,,Musím skontrolovať, či je moja sestra v poriadku!" hlas sa mi začne lámať, no Luke na to nezareaguje. Páni! Musí byť na mňa naozaj nahnevaný!
,,Nemôžem tu len tak ležať, zatiaľ čo Maya môže byť už dávno mŕtva, pretože ju zabili tvoji bojovníci," začnem sa obhajovať.
Luke ja však až taký nahnevaný, až začne zhlboka dýchať. Nepochybne sa snaží upokojiť pomocou mojej vône.
Ak by som nebola jeho spriaznená duša a takto by som utiekla, moja hlava už dávno visí niekde na strome. Asi by som teda mala byť rada, že som dopadla len takto. Chápete, Lukova blízkosť je aj tak dostatočný trest, vzhľadom na to, že ho nechcem.
Chceš, ozve sa môj vlk opäť.
Ty. Buď. Ticho.
Ale 'ja' som predsa 'ty'. A keď Luka chcem 'ja', chceš ho aj 'ty'.
Lenže ja ho nechcem chcieť! On je predsa vrah! Je mu dokonca aj jedno, že si myslím, že nechal zabiť moju malú sestru. A ja ju musím vidieť!
,,Ty to nechápeš! Potrebujem sa vrátiť do mojej svorky, aby som sa uistila, že si neza-"
,,Už to nie je tvoja svorka," ozve sa odrazu. ,,Ty už do nej nepatríš!"
Patrím! chcem mu odporovať, ale sama tomu vôbec neverím. Som už Luna. Presne tak, ako povedala tá učiteľka.
,,A čo moja sestra?"
,,Je v poriadku. Povedala si predsa, že sem pôjdeš dobrovoľne, ak nikomu moji bojovníci už neublížia, mon amour," odpovie už miernejšie, no i tak cítim v jeho hlase zlosť.
Obrovskú zlosť.
A je mi to jedno, pretože predstava Mayinho mŕtveho nevinného telíčka mi vyprchá z hlavy.
,,Chvalabohyni," zamrmlem si a s pocitom úľavy uvoľním tlak na jeho hrudi, nechávajúc moje ruky skĺznuť na zem.
Luke využije príležitosť a natlačí sa na mňa ešte viac.
,,Ehm, už môžeš zo mňa zliezť?" Nepokúsim sa predsa znova utiecť, kým je Luke v mojej osobnej zóne. Zas tak hlúpa nie som a viem, že by ma ihneď chytil.
A síce viem, že Maya je nažive, i tak sa k nej vrátim. Sľúbila som jej predsa, že od nej neodídem.
,,Nie. Ak ťa pustím, opäť ujdeš," zavrčí.
,,Nemôžme tu ale byť navždy," nadhodím.
,,Nie, ale môžme tu byť dosť dlho na to, aby si pochopila, že ak opäť utečieš, neovládnem sa."
,,Čo myslíš tým 'neovládnem sa'?" znervózniem.
,,Stratím kontrolu a označím ťa," zaškerí sa. Mne však okamžite spadne sánka.
Označenie je totiž istá vlčia tradícia, ktorá spočíva v tom, že vlk (teda muž) svoju spriaznenú dušu uhryzne do krku.
Ja viem, je to barbarské a pripomína to tých ľudských vymyslených upírov. Niet divu, že sa to už nepraktizuje.
,,A-ale, označovať je už zakázané," namietnem. Alfy sa predsa dohodli, že sa to robiť nebude.
,,Myslíš, že ja dbám na pravidlá?" uškrnie sa a prstom mi začne krúžiť po mieste na krku, tam, kde ma už pravdepodobne plánuje označiť. ,,Neboj sa, mon amour, nevieš predsa čo sa hovorí? Označovať bolo zakázané len pre to, lebo sa toho ženy báli. Moja svorka to však dodržiava. A vieš prečo? Lebo keď budeš mať moje označenie navždy vryté do svojej nádhernej pokožky, naši vlci budú spolu oveľa viac prepojený.
Ak znova ujdeš, nebudem mať inú možnosť a označiť ťa, lebo potom už nebudeš schopná znova sa odo mňa vzdialiť. Vieš, síce si označenie schovávam na oveľa krajšiu príležitosť - napríklad po našom prvom spoločnom splne -, ale ver mi, ak mi nedáš inú možnosť, spravím to skôr, než stihneš oľutovať, že si opäť ušla."
Verte mi, keď to dopovedal, prešiel mi po chrbte mráz a nohy sa mi roztriasli. Predstavujúc si však jeho zvieracie tesáky v mojej pokožke, môj vlk začne zavýjať nadšením.
,,Pochopila si, mon amour?"
Neschopná vydať zo seba ďalšiu hlásku, prikývnem.
,,Výborne," zamrmle, zlezie zo mňa a pomôže mi postaviť sa. Chytí ma za pás (akoby centimetrová medzera medzi nami bola už katastrofou) a začneme kráčať popri plote k strážcami chránenej bráne.
,,Mimochodom," prehovorí po minútovom tichu. ,,Ako sa voláš?"
[AP: Nežartujem, ak poviem, že som sa po poslednom riadku začala smiať. Každopádne, dúfam, že ste si časť opäť užili!]