Obsessed [h.s.]

53. Kapitola

„Deje a niečo?“ opýtal sa Harry, keď som ležala zabalená iba v jeho prikrývke a hlavu mala opretú o jeho nahú hruď, z ktorej sálalo neuveriteľné teplo. Príjemné, ale ani tento pocit ma neupokojoval.

            „Nie.“ takmer som zašepkala a pozerala do stropu. Jeho spálňu osvetľovalo iba mäkké svetlo z lampy na nočnom stolíku a všade sa rozliehalo ticho. V ušiach mi rezonoval iba tlkot jeho a môjho srdca. Na rozdiel od toho jeho, moje bilo splašene.

            „Dnes si bola trochu...chladná.“ priznal svoje domnienky a pri tom si neuvedomoval, ako som si vyčítala, že som s ním práve teraz skončila v posteli. Mala som sem prísť a všetko si objasniť, ale čosi ma zastavilo v momente, ako otvoril dvere a vtiahol ma dnu. Nepozdravil, neprehovoril, iba sa na mňa okamžite vrhol, akoby to boli roky a nie iba hodiny, čo ma nevidel.

            „To sa ti isto iba zdá.“ Zamrmlala som.

            „Aj keď si mi telefonovala, bola si...iná. Ak ťa niečo trápi, tak mi to môžeš povedať a urobím, čo je v mojich silách.“ Povedal a jeho ruka sa odrazu ocitla v mojich vlasoch, po ktorých ma začal hladiť.

            Mlčala som. Nebola som si úplne istá, či chcem Harrymu povedať, že som bola na jeho „stretnutí“ a zrejme videla niečo, čo som nemala. Okrem iného aj Roba, ktorý má s Harrym zrejme viac spoločné, ako by sa zdalo a preto sa mu od začiatku veľmi nepozdával náš vzťah. Irónia je, že on je zrejme z rovnakého cesta, ako Harry, tak načo tá starosť a potreba ma ochraňovať pred niekým, ktorý pre mňa nie je vhodný, keď s podobným človekom žijem pod jednou strechou už niekoľko rokov. Netuším o čo sa jedná a čo spolu majú, ale zistím to.

            „Harry.“ oslovila som ho a odpoveďou mi bolo iba hmknutie. „Prečo myslíš, že sa Robovi nepáči náš vzťah? Od začiatku mal problém s tým, že som s tebou išla na rande, že som za tebou chodila do nemocnice, keď si mal haváriu a bol veľmi spokojný, keď sme sa rozišli.“ Chcela som vedieť, ako zareaguje na túto otázku, ale bol dobrý klamár, pretože nepreukázal nijaké zaváhanie.

            Hruď sa mu pomaly nadvihla, keď sa zhlboka nadýchol. „Neviem. Asi si myslí, že ťa chcem iba využiť a potom odkopnúť.“ Mykol ramenami. Mohol mi povedať pravdu, ale neurobil to. Buď to chce predo mnou ukrývať do nekonečna alebo je to tak zlé, že sa na to musí dlhodobo pripravovať.

            Do očí sa mi nahrnuli slzy, pretože som bola zmätená a cítila sa, ako hysterická krava, čo ma šťvalo, pretože som taká nikdy nebola. Urobil ju zo mňa Harry, jeho klamstvá, tajomstvá, zamlčovanie faktov. Robil zo mňa idiota a často sa nehanbil mi klamať do očí. Po tom všetkom, čím sme si spolu prešli. Ako som mu odpustila všetko, čo som kvôli nemu zažila. Akceptovala som, že pripravil nevinnú ženu o život, ale zdá sa mi, že je za tým všetkým omnoho viac.

            „Mala by som ísť.“ Povedala som a zodvihla sa z postele tak, aby si nevšimol slzy v mojich očiach. Zo zeme som pozdvíhala svoje oblečenie, rýchlo ho na seba hodila a pri tom cítila, ako ma pozoruje.

            „Nevrav mi, že sa nič nedeje.“ Odfrkol odrazu. Zastala som uprostred pohybu, keď som si naťahovala posledný kus oblečenia a stále mu bola obrátená chrbtom. „Nemusíš mi klamať, poznám ťa veľmi dobre na to, aby som vedel, že niečo nie je v poriadku. Mne to predsa môžeš povedať.“ Začula som šušťanie prikrývky a keď som sa obzrela ponad rameno videla som, že sedí na okraji posteli a naťahuje si boxerky.