Obsessed [h.s.]

14. Kapitola

Bola som šťastná, že idem opäť s Harrym von aj keď Rob moje nadšenie rozhodne nezdieľal so mnou. Našťastie som však na neho bola spoločne s mamou, ktorá môj vzťah a vídanie sa s novým susedom maximálne schvaľovala. Po tom ako odišiel som si vypočula kázeň o tom, ako si nemám chlapcov vodiť do izby a robiť tam s nimi bohviečo, kým tu oni nie sú. Prišli mi to, akoby som tu mala každý týždeň iného chalana, hoci Harry je vlastne prvý, s ktorým som sa dostala až do takéhoto levelu. Prvý ktorému som vôbec dovolila dostať sa tam.

            Presviedčali sme ho hodnú chvíľu o tom, že bude úplne v poriadku ak ma pustia v nedeľu na rande a že sa určite nevrátim veľmi neskoro. „Isto si potom budeš vyžadovať, aby sme ťa v pondelok nechali doma,“ poznamenal Rob a zamračil sa mojím smerom. uisťovala som ho všetkými možnými spôsobmi, že v pondelok ráno budem nastúpená pred školu v čas. „Ale ak sa opovážiš čo len ceknúť o tom, že si unavená a nechce sa ti ísť si plniť svoje školské povinnosti, tak si ma neželaj,“ varovne na mňa pozeral, no to už som mu bola zavesená na krku a ďakovala mu najvrúcnejšie ako som vedela.

            Iste mojou obrovskou povinnosťou bolo aj to, aby som informovala Annu o všetkom čo sa s Harrym stalo. Podľa toho čo vravela a ako to vravela do telefónu bola určite prichystaná na to, ako jej budem opisovať vášnivý sex, ktorý začal pri hlavných dverách, pokračoval v obývačke, kuchyni a zakončený bol veľkolepým vyvrcholením v mojej izbe. Sklamala som ju, čo som poznala podľa tónu jej hlasu, no trochu som to upokojila keď som jej povedala o mojom dnešnom rande a tiež záhadnom darčeku, ktorý mi má Harry dať.

            Absolútne som nemala poňatia o tom, čo by to mohlo byť, no bola som nervózna ale aj nadšená. Nič mi o ňom nepovedal, takže som nemohla tušiť čo to bude, ani len typovať. Nevedela som kam ma vezme, takže som to vyriešila bielo – čiernymi pásikavými nohavicami, ktoré som čiernou elegantnou „tričkoblúzkou“ zladila tak, aby to vyzeralo v podstate elegantne ale nie príliš. Obula som si čierne Converse  a vlasy nechala voľne spadať na ramená. Make-up som veľmi neriešila, koniec koncov ma Harry videl ráno po oslave nevyspatú a nenamaľovanú a predsa neutiekol. Takže som si iba pretrela mihalnice špirálou a naniesla balzam na pery.

            Bola som akurát v strede schodov, keď sa domom rozoznel zvonček. „Je tu Harry, odchádzam,“ zakričala som do domu a ozvali sa mi dve odpovede. „Uži si to zlatko,“ vychádzal mamin hlas z kuchyne. „Ak neprídeš do jedenástej tak povolám národnú gardu, aby ťa sem dotiahla. Ale uži si to,“ hrubý Robov hlas vychádzajúci z obývačky ma pobavil a ešte viac jeho slová. Som presvedčená, že by to skutočne urobil. Radšej som nepokúšala šťastie, vzala si bundu a otvorila dvere, za ktorými stál chlap, ktorý hádam keby si obliekol aj vrece od zemiakov tak by vyzeral lepšie ako hocikto iný.

            „Ahoj,“ usmial sa. Zohol sa a našpúlil pery, na ktoré čakal bozk na privítanie.

            „Ahoj,“ zasmiala som sa a vyhovela jeho požiadavke. Vlastne som si to užila viac ako by som pred ním bola ochotná priznať a vôbec sa mi nepáčilo to, ako veľmi som v tom bola až po uši. Jednoducho sa mi dostával pod kožu, ak tam už náhodou nebol.

            „Pripravená,“ opýtal sa a preplietol si prsty s mojimi. Držal si ma blízko pri tele a ja som nemohla namietať ani najmenej. Na toto som sa predsa tešila a tiež som zvedavá ako zhodnotí náš vzťah. Ako povedal, po dnešku mi má predsa presne definovať to, čo medzi nami je. Nepoznáme sa dlho, ale včera sme sa k sebe správali ako 100 rokov zamilovaný pár.