Obsessed [h.s.]

18. Kapitola

            „Preboha Nina, veď by si si mala radšej užívať život a nie ho stráviť celý v nemocnici,“ napomenul ma Rob, keď som sa opäť chystala za Harrym. Nijako sa netajil tým, že náš vzťah neschvaľoval. Harry mu nebol ani trochu po chuti a keby mohol, mal tú moc a právo, tak by mi úplne zakázal sa s ním stretávať. Nemohol to ale urobiť, nie však preto, že by nebol môj skutočný rodič, ale skôr kvôli tomu, že som dospelá a ani mama by mi niečo také zakázať nemohla.

            „Sú to iba dva týždne nie celý život a už zajtra ho pustia. Okrem toho by som sa na neho určite nevykašľala teraz, keď potrebuje v nemocnici spoločnosť,“ odvetila som pokojne. Neviem čo má proti Harrymu, vždy sa správal milo, galantne a hlavne na prvý pohľad určite nepôsobí, ako chlapec, pred ktorým by rodičia varovali svoje dcéry. Ak k tomu prirátam to, že keď sa sem Harry prisťahoval, tak ho Rob doslova vynášal chválami do oblakov. Prečo sa to teda teraz zmenilo? Asi preto, že sa začal obšmietať okolo mňa. Rob nemá vlastné deti, iba mňa a preto berie zodpovednosť otca doslova a veľmi vážne.

            „Tak nech si nájde inú spoločnosť, určite s tým nemá problém. Ty by si sa mala venovať škole a nie obskakovaniu nejakého chlapca,“ nesúhlasne pokrútil hlavou a jeho obočie sa na mňa zamračilo.

            Robí si srandu? Skutočne povedal to, čo som počula, že povedal? A skutočne bol význam jeho slov taký, ako som si to vyložila ja? „Čo tým chceš povedať, že inú spoločnosť a že nebude s tým mať problém,“ teraz som už bola viac – menej naštvaná. Nikdy sa o náš vzťah nezaujímal – samozrejme ak nerátam frflanie ohľadne všetkého, čo malo čo spoločné s Harrym – takže nechápem prečo si teraz myslí, že vie všetko, že pozná Harryho a vie čo medzi nami je.

            Pokrútil hlavou a pohodlnejšie sa rozvalil na gauči. „Preboha Nina, predsa poznáš typy, ako je on,“ prekrútil očami nad mojím výrazom. „Je to typický lámač sŕdc, nič viac a nič menej. Proste sa zmier s tým, že napriek tomu, ako krásne a pravdivo znejú jeho slová a lichôtky, tak ich zrejme počulo už každé druhé dievča v Londýne,“ takmer súcitne našpúlil pery a ja som na neho zúfalo pozerala.

            „Nepoznáš ho, nepoznáš čo medzi nami je,“ pokrútila som hlavou a nemienila si brať k srdcu nič z toho, čo povedal.

            „Iste, ale až ti zlomí srdce, tak za mnou nechoď, bude to iba tvoja vec,“ ukázal na mňa prstom, no inak sa tváril celkom nezainteresovane. Akoby mi oznamoval, aké bude počasie a pri tom sa ďalej venoval programu v televízií.

            „Neboj sa, pretože nič také sa nestane,“ naštvane som vzala kabelku, ktorú som mala položenú na kresle a bez pozdravu, ďalšieho pohľadu alebo čohokoľvek iné odišla s hlasným zabuchnutím dverí.

            Jazda za Harrym do nemocnice odrážala všetky moje emócie, ktoré som cítila. Frustráciu, zlosť, hnev, zúrivosť a hlavne sklamanie. Myslela som si, že Rob bude rád, aspoň z polovice tak, ako mama. Tá si Harryho zamilovala a zrejme je to tým, že je žena. Stihla som si všimnúť, aký úžasný vplyv má Harry na ženské pohlavie. Všetky sestričky na oddelení sa doslova bijú o to, ktorá sa o neho bude starať, ktorá bude na vizite.