Obsessed [h.s.]

13. Kapitola

            Harry sa zrovna naplno a s vervou venoval mojim perám a jeho ruky môjmu telu – pretože on je nepoučiteľný – keď som zospodu začula otváranie dverí a volanie môjho mena. Rýchlo som zo seba Harryho odvalila a posadila sa na posteli.

            „To sú naši,“ povedala som pošepky, zato dosť rázne.

            „A prečo šepkáš?“ opýtal sa nechápavo, keď sa znovu zvalil do mojich perín. Očividne nemal v pláne vstať. Rýchlo som teda skočila na posteľ a začala ho z nech súriť vankúšom a údermi do hlavy. „Hej, hej čo robíš?“ opýtal sa, keď mi vankúš vytrhol a hodil ho na zem.

            „Vstávaj, okamžite,“ skríkla som, ale pošepky.

            „Prečo stále šepkáš? Oni predsa vedia, že sme boli spolu na rande,“ mykol ramenami a nakrčil obočie.

            „Na radne, áno,“ prikývla som. „Ale nie, že sa spolu váľame po posteli, keď tu oni nie sú. Vieš predsa ako to s rodičmi chodí, nie?“

            „Nie neviem,“ ironicky sa uškrnul. „Ja som sirota.“

            Chvíľu som si myslela, že hovorí pravdu, iba chvíľu, ale potom som pochopila, že si zo mňa strieľa.

            „To je skvelé a vážne ti to želám, ale teraz si prosím sprav niečo  s tým výbuchom na hlave a ideme dolu, akoby sme sa tu iba rozprávali,“ upozornila som ho so zdvihnutým ukazovákom.

            Prevrátil oči a zopár krát si prešiel prstami cez vlasy, ktoré okamžite získali žiadaný objem a tvar. Čo by som dala za takéto poddajné a poslušné vlasy ja, alebo polovica ženskej populácie na svete.

            „Spokojná?“ ukázal na svoju postavu, keď sa konečne dostal z postele. Viem, že tá moja je extrémne pohodlná a úžasná aj mne sa ju ťažko opúšťa, ale je to nutné.

            Upravila som mu zmuchlané tričko a usmiala sa. „Ako nový,“ zaťapkala som rukami a prešla ku dverám.

            „Iste, so mnou máš stále nejaký problém, ale aby si si zakryla ten červený fliačik na krku, ktorý som ti urobil, tak to ťa ani nenapadne,“ zasmial sa spoza môjho chrbta.

            Okamžite som priletela ku zrkadlu a skutočne na krku sa mi objavil skvost menom cucflek, ktorého autorom je všadeprítomný pán Styles. „To si si mohol odpustiť. Och, Bože,“ zanariekala som a rýchlo otvorila fľaštičku s make-upom. Naťapkala som si tam toho čo najviac a dúfala, že to najkritickejšie zakryjem a zvyšnú prácu urobia vlasy.

            „Nina,“ zakričala mama o niečo netrpezlivejšie.

            „Už idem,“ spanikárila som ešte viac. „To je všetko tvoja vina. Mohol si mi pokojne zavolať a tak ma pozvať na ďalšie rande,“ zavrčala som na neho cez zaťaté zuby.

            Jeho to veľmi pobavilo a opäť si nedal pokoj. Chytil ma za boky a pritisol si ma k sebe. Nadržané prasa! „Cez telefón by sme z toho obaja nemali tak milé potešenie,“ nahol hlavu, aby ma pobozkal na krk, ale ja som mu prstami tvár odtlačila.

            „Ani na to nemysli. Už si toho urobil dosť, nemáš pocit?“ opýtala som sa a ukázala na svoj červený krk, ktorý nie a nie zamaskovať. Bože!

            „Nina, nebudem to vravieť znovu,“ zakričala mama a jej hlas bol naštvaný.

            „Kašlem na to,“ hodila som tubičku na kozmetický stolík a rozuzlila si vlasy, aby som zakryla to svoje nepodarené majstrovské dielo. „Poď,“ chytila som Harryho za tričko a vliekla ho za sebou ako psa. Nič iné si ani nezaslúžil. Dobre, to bolo prehnané. Ak by sa mi to čo robil nepáčilo, isto by som ho nepodporovala.

            „Ahojte,“ usmiala som sa na nich silene a pri tom kútikom oka pozorovala Harryho. Keď vošiel do kuchyne za mnou na tvári mojej mami sa objavil radostný úsmev a ja som prevrátila očami, keď na mňa „nenápadne“ mrkla. Na druhej strane Rob vyzeral, akoby ho niekto plesol po tvári a potom na neho vylial ľadovú vodu. Presne ako sa tvári otec, keď zistí, že jeho dcéra bola niekoľko hodín sama doma, zavretá v jej izbe s takmer neznámym chlapcom, ktorý je navyše o dosť starší. Samozrejme názvy otec – dcéra sú teoreticky povedané.

            „Dobrý deň,“ pozdravil zdvorilo Harry a po tom neslušnom chlapcovi, ktorý hľadá akúkoľvek zámienku ma ohmatávať nezostalo ani pamiatky. Opäť to bol šarmantný mladý muž, ktoré som nedávno po prvý krát stretla na záhradnej party pripravenej na jeho počesť.

            „Rada ťa vidím, Harry,“ usmiala sa na neho moja mama.

            „Zdravím, Harry,“ odvetil Rob a stále sa nemal k nijakému pohybu. Pozrel na mňa pohľadom, ktorý jasne naznačoval, že si čosi vypočujem hneď, ako Harry odíde.

            „Idem pripraviť večeru. Harry pridáš sa?“ opýtala sa nádejne mama.

            Harry sa usmial. „Oh, nie vďaka, ale ešte musím niečo zariadiť. Ale veľmi ďakujem za pozvanie, hádam inokedy,“ usmial sa a pozrel na mňa.

            „Idem Harryho vyprevadiť,“ povedala som a chytila ho za ruku.

            „Tvoj nevlastný otec ma nemá veľmi v láske,“ uškrnul sa Harry.

            „Nie je to osobné, ale je iba opatrný,“ mykla som ramenami a chytila Harryho za obe nastavované ruky.

            „Dnešok si určite zopakujeme,“ zasmial sa pred tým, ako mi daroval dlhý bozk. Nie však dostatočne dlhý. Zrejme mu nebolo veľmi príjemné, že by sem každú chvíľu mohol pribehnúť Rob so zbraňou a vyprevadiť Harryho svojím spôsobom. Nedokázal sa tak uvoľniť, ako keď som mu bola vydaná celkom napospas. Sama, samotinká.

            „Zajtra si po teba prídem,“ pobozkal ma na špičku nosa a ja som ho hravo odsotila.

            „Neviem sa dočkať,“ poslala som mu vzdušnú pusu, keď schádzal tri malé schodíky od našich dverí. Jeho telo sa vzďaľovalo v tme a ja som odrazu cítila túžbu ho k sebe prepašovať aj cez okno, iba aby bol tu.