Obsessed [h.s.]

38. Kapitola

Takmer zahanbene som sa od Harryho odtiahla a posadila sa na gauči čo najďalej od neho. Nechápavo nakrčil obočia a ja som sebou mierne trhla, keď ku mne natiahol ruky, aby si ma k sebe znova pritiahol.

            „Nina.“ Oslovil ma tichým hlasom.

            Rýchlo som pokrútila hlavou. „Nie, nechaj ma.“ Cítila som sa pod psa, ale hlavne lacno. Toto sa nikdy nemalo stať a vytáčal ma do nepríčetnosti fakt, že by som to určite urobila znova.

            „Čo sa deje?“ opýtal sa, keď som vyskočila z gauča a začala na seba hádzať oblečenie, ktoré bolo porozhadzované po celej miestnosti. Pri tom mi po tvári stekali slzy a ja som sa znova cítila, ako urevané decko, ktoré inak problémy nevie riešiť iba tak, že sa rozplače.

            Vzlykla som o čosi hlasnejšie, keď som si cez hlavu pretiahla tričko. Chcela som zmiznúť, vypariť sa alebo aspoň splynúť s prostredím. Aby ma nevidela a ja som sa necítila tak hlúpo. „Nina, prosím.“ Chytil ma za lakeť a obrátil k sebe. Všimla som si, že mal na sebe tepláky, ale tričko nie. Moja hlava bola hlboko sklonená k zemi.

            „Prosím, nechaj ma. Dostal si čo si chcel.“ odvetila som s trpkosťou v hlase.

            „Nerozprávaj nezmysli.“ Zavrčal a trhol mnou o čosi silnejšie. Dva prsty zovreli pevne – až bolestivo – moju bradu, aby som sa na neho musela pozrieť. „Čo ťa to zase napadá?“ napriek tomu, že mi zodvihol hlavu, tak som sa jeho pohľadu vyhýbala. „Pozri sa na mňa. Nina, okamžite sa na mňa pozri.“ Zakričal a ja som ho od strachu počúvla. Už som zažila, že na mňa skríkol, ale toto bolo niečo celkom iné. Tak iné, až ma to vydesilo.

            „Toto sa nikdy nemalo stať, Harry. Nikdy.“ Pokrútila som hlavou. „Urobila som presne to, čo som nikdy nechcela, aby sa stalo mne.“ zahryzla som si do spodnej pery a pevne zovrela viečka. Chcela som, aby zvláštny tlak a bolesť v hrudi prestala a dokonca som chcela, aby ju vystriedala nejaká iná, pretože táto bola neznesiteľná.

            „O čom to hovoríš? Vôbec ti nerozumiem?“ začula som jeho jemný hlas, ktorý ma prinútil otvoriť oči a čeliť realite, ktorá predstavovala Harryho a jeho priateľku.

            „Podviedol si so mnou svoju priateľku.“ Zašepkala som, pretože túto odpornú vetu som nebola ochotná vysloviť nahlas.

            Vzdychol a plecia sa mu trochu uvoľnili. „Nie...nie je to...“ chcel nás začať obhajovať alebo možno iba seba, ale ja som ho rýchlo zastavila, pretože som cítila čudesnú masochistickú túžbu po tom, aby som ešte poriadne trpela. Pretože som si to zaslúžila. Presne si pamätám na to, ako som Harryho podozrievala z toho, že záhadná Rachel je jeho milenka a tiež si spomínam na to, ako hrozne som sa iba pri pomyslení na to cítila. Že som cítila zradu a ja som bola teraz tá, ktorá inému dievčaťu ničí vzťah.

            Mohla som Harryho akokoľvek chcieť pre seba a tiež som s ním mohla mať nejakú minulosť, ale to ma neobhajovalo. Bola som odporná.

            „Prestaň, prestaň s tým. Mám pravdu a my sme nikdy nemali dovoliť, aby sa to stalo. Nikdy.“ Odtisla som sa od neho a cítila znechutenie z neho, ale aj zo mňa. „A ty? Máš priateľku a tiež to urobíš?“