Obsessed [h.s.]

Obsessed

Z okna som sledovala obrovské sťahovacie auto. Vôbec som im nezávidela, že museli všetky tie veci nosiť v tomto daždi. Náhlili sa so škatuľami, aby nič z toho nenavlhlo, no pochybujem, že to príliš pomohlo.

V posledných dňoch sa medzi susedmi nerozpráva o ničom inom, ako o tom, že by sa mal do našej štvrte prisťahovať niekto nový. Vôbec som sa o klebety nezaujímala, ale chápala som, že paničky, ktoré nechodia do práce - pretože nemusia- či bohaté ženy na dôchodku so svojimi drahými manželmi, nemajú nič iné na práci iba rozoberať toho úbohého človeka, ktorý keď sa prisťahuje, bude isto stredobod pozornosti.

"Nina" rozľahlo sa moje meno celým domom. Nadšene som obrátila hlavu od okna a nechala sťahovákov sťahovákmi. Rozbehla som sa ku dverám svojej izby, div som sa nezabila o papuče, ktoré som nechala rozhodené priamo na strede mäkkého koberca.

Letela som dolu schodmi ako hurikán a hneď ako som videla osobu, na ktorú som sa tak tešila, vletela som jej do náruče. Rob ma so smiechom chytil, keď som na neho skočila z tretieho schodíka. Bol to mesiac, čo odišiel do New Yorku, kvôli práci a ja som si vlastne ani neuvedomovala, ako veľmi mi chýbal.

"Toto je privítanie" zasmial sa, keď ma pustil na zem.

"Skvelé, že si doma, mama bola neznesiteľná. Zrejme jej chýbal manžel viac ako by som si mohla myslieť" neodpustila som si rýpnutie a k tomu pridala prevrátenie očami a od mami si tým vyslúžila štípanec do lakťa.

"Dámy, dámy" upokojoval nás so smiechom. "Niečo som vám priniesol" tajomne na nás pozrel. Otočil sa, aby vzal jednu zo svojich tašiek. Táto patrila medzi tie menšie a nepamätám si, že by s ňou odchádzal. Napadlo mi, že ju kúpil iba preto, aby do nej skryl darčeky, ktoré nám kúpil.

"Miláčik, vôbec si si nemusel robiť starosti. Hlavné je, že si tu" prišla k nemu a pobozkala ho. Bolo vidieť, že je šťastná. To bolo najdôležitejšie aj pre mňa. Rob bol jediný a prvý muž, ktorého mala, odkedy nás otec opustil, keď som mala tri roky. viem, že Rob nie je môj vlastný otec, ale nejde predsa o to kto daruje spermie na vaše počatie a potom sa pár rokov tvári, že mu na vás záleží. Skôr o to, kto sa ako váš otec chová a miluje vás tak. Preto beriem Roba ako jediného otca, ktorého mám, mala som a budem mať.

Usmial sa na ňu a potom aj na mňa. "Musím moje princezné rozmaznávať, keď už som vás na mesiac opustil" objal ma okolo ramien, keď popri mne prechádzal s mamou v objatí. Šli sme cez chodbu do obývačky, kde sme sa všetci posadili. Z tašky začal vyťahovať všetky možné aj nemožné veci. Ako prvú obdaroval mamu, ktorej dal nádhernú a určite veľmi drahú sadu s náušnicami, náramkom, prsteňom a náhrdelníkom z bieleho zlata a krásnymi diamantmi.

"A teraz ty" ukázal na mňa s prižmúrenými očami a pobaveným výrazom. "Chcem, aby si to brala čiastočne aj ako narodeninový darček. Iba čiastočne, pretože ten dostaneš odo mňa a od mami zvlášť" dopovedal a hodil po mne zväzok kľúčov. Nechápavo som pozerala na logo Audi, ktoré bolo vyryté na čiernom kľúči. Mám to chápať tak, že mi kúpil auto? Vážne mi kúpil auto?

"P - prosím" nechápavo som pozerala na vec v mojich rukách. "To si zo mňa uťahuješ, však?" pozrela som na neho s vypleštenými očami.

"Zajtra by tvojho krásavca mali priviesť" usmieval sa od ucha k uchu a pohodlne sa rozvalil vedľa mami. Tá mala na tvári rovnako šokovaný výraz, no na rozdiel odo mňa sa jej tam odohrávalo aj pobavenie.

"Mami" zašepkala som ohúrene. "Ja - ja - ja budem mať auto"

Rob sa zasmial. "Ty už máš auto. Ale musíš počkať 2 týždne, kým budeš mať osemnásť" mrkol na mňa. "Moja jediná podmienka"

Ohromene som vydýchla. "Čokoľvek" pokrútila som hlavou. Okamžite som sa postavila a pevne ho objala. "Ďakujem, ďakujem. Moc ti ďakujem. Ty si najlepší" zasmiala som sa.

Pozrel na mamu. "Už vieme ako ulahodiť našej dospievajúcej dcére, aby sme boli najlepší" zasmiali sa.

"Aby si na to nezvykla. Možno by sme ju mali zahltiť domácimi prácami, aby si to auto zaslúžila" navrhla mu iba tak mimochodom. Bavili sa o mne, akoby som tu ani nebola.

Okamžite som im to zatrhla. "Žiadne domáce práce. To auto si zaslúžim tak, že si na seba budem dávať pozor a nestane sa mi nijaká nehoda" navrhla som. "Čo vy nato?"

"To nie je podmienka. To bude samozrejmosť, Nina. Dáš si pozor, jasné" upozornila ma mama už celkom vážne.

"Na toho miláčika budem dávať pozor, akoby bolo moje" so smiechom som sa vydala na poschodie, aby som to okamžite oznámila Anne. Toto mi isto neuverí až do zajtra, kedy ten skvost uvidí stáť u nás v garáži. To bude úžasné, vedľa maminho auta a Robovho bude stáť už čoskoro aj to moje. Hoci si budem musieť počkať, kým ho budem prvý krát šoférovať, no aj tak. Bude tam a počká na mňa.