Obsessed [h.s.]

55. Kapitola

"Vážne ti to stojí za to? Po tom všetkom? Veď jej predsa nič nedlhuješ." zamrmlala Anna a pokrútila hlavou na znak veľkého nesúhlasu, ktorý sa jej odrážal aj v tvári. "Práve naopak. Mala by si jej pekne podkopnúť nohy, tak ako to urobila ona tebe. Zmija jedna falošná." spotila potichu a pri tom sa prechádzala po obývačke.

Boli to už štyri dni, čo som odišla z domu a prebývala u Anny a hoci jej rodičia neboli proti vedela som, že to takto nemôže zostať dlho. Predsa sa tu nemôžem priživovať na ich dobrote, hoci som konečne po dlhšom čase, zacítila počas týchto štyroch dňoch akýsi pokoj, ktorý mi veľmi chýbal.

Keď sa mama dozvedela, že som odišla začala neuveriteľne vystrájať. Volala mi každú chvíľu a vždy pridala niečo nové do jej spŕšky výčitiek o tom, ako som sa zmenila, že už nie som tá Nina, ktorou som bola pred niekoľkými mesiacmi, že som nezodpovedná a nikdy som si nemala dovoliť len tak odísť. Ak by som nemala osemnásť rokov, zrejme by prišla a odtiahla by ma aj za vlasy, ak by to bolo nutné. Avšak podľa jej slov sám Rob navrhol, aby som pobudla mimo domu. Vraj sama uvidím, že na vlastnú päsť to nie je také jednoduché, ako si ľudia v mojom veku zvyknú myslieť.

Radšej som si zahryzla do jazyka, aby som mu na to niečo nepovedala, keď hneď o dva dni po mojom rýchlom vysťahovaní prišiel. Myslela som, že ho poslala mama, aby ma predsa len dotiahol domov. Mýlila som sa a on prišiel, aby mi dal moju poštu. Zrejme by sa neunúval, keby mi nedošiel dôležitý list, ktorý sa nedá ignorovať.

Takmer okamžite sa mi zastavilo srdce, keď som otvorila úradnú obálku a už od pohľadu videla, že je to predvolanie na súd. Všetko sa ťahalo neuveriteľne dlho a až teraz sa začal skutočný proces vo veci Sam, jej rodičov a toho, čo jej robili. A ja som mala ísť svedčiť v jej prospech a povedať, že ju skutočne týrali alebo ako inak to nazvať.

Zrovna dva krát sa mi do toho nechcelo, ale čo som mala robiť? Napriek tomu, čo sa vykľulo zo Sam, nemôžem poprieť, že si s jej rodičmi prešla peklom a ak by sa dostali na slobodu bolo by to ešte hrošie a ktovie, ako by to potom dopadlo. S takými výčitkami by som nechcela žiť.

"Nemám na výber." odvetila som a so sklonenou hlavou sedela na gauči, pričom som pohľadom hypnotizovala bielu obálku v mojom lone.

"Isteže máš. Nikto ťa nemôže prinútiť, aby si svedčila. Nech si ju pekne odvedú tí náboženský fanatici domov a narobia s ňou poriadky." vyštekla Anna a ja som po nej strelila rýchlim pohľadom.

"Anna." varovne som sa zamračila. Nech je akákoľvek, tak toto si nezaslúži a nepriala by som to ani najväčšiemu nepriateľovi.

"Prestaň byť stále taká dobrá, rozčuľuje ma to." odvrkla a prudko sa posadila do kresla oproti mne. "Vieš kam ťa tá tvoja dobrota doteraz dostala? Na pozíciu bezdomovca so zlomeným srdcom. Nespočetne veľa krát si odpustila Harrymu a on to zakaždým zbabral. Chcela si pomôcť Sam a ona sa teraz zrejme vyvaľuje v tvojej posteli a už si uzurpovala aj tvojich rodičov."

"Nech si ich aj nechá. Mamu aj Roba. Keď si nevidia ďalej od nosa." odfrkla som.

"To ty si nevidíš ďalej od nosa a nie oni." pokrútila hlavou.

Odmlčala som sa a opäť od nej odvrátila. Najviac zo všetkého mi totiž vŕtalo hlavou to, že spolu so mnou bol pri tom nešťastnom incidente u Sam doma aj Harry. Čo znamená len jedno, že bude na súde vypovedať rovnako, ako ja a ja som tak trochu dúfala, že by som mohla stráviť dlhšiu dobu, ako sú štyri dni, bez toho, aby som ho videla. Ešte som na to nemala chuť, odvahu a ani silu, ale musí to prísť. Skôr či neskôr.

"Stále s tým nesúhlasím." pokrútila hlavou.

"Chápem to a ani s tým súhlasiť nemusíš. Ale ver mi, že toto je naposledy, čo pre Sam ešte pohnem čo i len jediným prstom." uistila som ju a ona takmer neveriacky zodvihla obočie. "Celú túto kapitolu uzavriem a pokúsim sa ju dostať z nášho domu a aj z môjho života."

"Chovala si si na prsiach hada, drahá moja." vyriekla Anna. "A jej sa páči, že sa tam môže vyhrievať, preto si nemyslím, že by to mohlo byť také jednoduché. Ale ja ti rada pomôžem." uistila ma s úsmevom.

"To dúfam." kývla som s úsmevom hlavou.

"Kedy to vlastne je?" opýtala sa.

"O týždeň. Ešte mám čas psychicky pripraviť." mykla som ramenami.

"Alebo si to rozmyslieť. Bude tam aj Harry na to nezabúdaj a tiež nezabúdaj, že ho máš v kolónke "najnenávidenejších ľudí", kde sa bije o pozíciu so Sam." pripomenula mi fakt, ktorý mi vŕta v hlave odkedy som otvorila obálku.

Osobne som dúfala, že sa tam s ním nestretnem, ale to nebude možné, keďže on sa so mnou stretnúť chce. Súdiac od telefonátov, ktoré sú na dennom poriadku. Ja však jeho ospravedlnenia nechcem počuť. Pretože je to stále o tom istom a som z toho na smrť vyčerpaná.

"Chcela by som vrátiť svoj život do obdobia, kedy do neho ešte nepatril Harry." zamrmlala som odrazu.

Anna na mňa prekvapene pozrela, pretože Harry bol téma, ktorá bola tabu. Nerozprávala som o ňom a ona sa nepýtala, hoci som vedela, že tak trochu umiera od zvedavosti. Zo zdvorilosti a zo súcitu ku mne držala jazyk za zubami.

"Stále to môžeš napraviť." odvetila jemne a zadívala sa mi do očí. "Môžeš sa na neho pokúsiť zabudnúť. Vymazať ho zo života."

"To nie je také jednoduché. A nie iba preto, že býva oproti mne a jedného dňa sa budem musieť vrátiť domov." vzdychla som a oprela sa o gauč, akoby som chcela, aby ma pohltil a ušetril od všetkých problémov, pred ktorými som zatiaľ ušla, ale nevyriešila ich. "Je to ťažké hlavne preto, že viem, ako je to byť s ním. A bohužiaľ, keď sme boli spolu, tak to boli úžasné okamihy. Niekoho, ako je Harry nedokážeš len tak vymazať zo života, akoby sa to ani nestalo. A hlavne, keď bol mojou prvou láskou." mykal som ramenami a líca mi mierne zahoreli červeňou. Nerobilo mi problém o takýchto veciach rozprávať s Annou, ale tiež som nemohla potlačiť mierny nával poníženia, že aj po tom všetkom, som stále naivná krava. Hlupaňa, ktorá hoci si to nechce priznať, stále čaká na to, že bude všetko v poriadku. Ale tak to v realite nie je.

"Vedela by si sa k nemu vrátiť?" opýtala sa Anna a zvedavo naklonila hlavu na stranu.

"Nie." možno som klamala a možno by som skutočne nevedela začať odznovu, ale jedno je isté. Že aj keby sme znovu skončili spolu, niečo nás rozdelí. Nahovára mi to taký ten zvláštny pocit vo vnútri, že napriek tomu, že Harryho veľmi milujem, tak nie je on pre mňa ten pravý, po ktorého boku by mi bolo súdené zostarnúť.

________________________________________________

Po štyroch mesiacoch nová časť. Celé zle toto moje pridávanie. Posledné dva týždne som mala pokazený počítač a včera som si ho len priniesla z opravy a keď som ho otvorila skoro som infarkt dostala. Všetko, čo som kedy napísala a mala uložené vo Worde mi zmizlo. Všetky načaté poviedky, ktoré som ešte nikam nezačala pridávať mi zmizli a nezachovala sa ani jedna. Tie, ktoré pridávam ma nemrzia, pretože tie vždy nájdem tu alebo na blogu, ale to čo som ešte nikam nezverejnila buď začnem písať odznova alebo sa na to úplne vykašlem.

A inak, ako sa máte? Dúfam, že sa vám časť páčila aj keď bola zrejme trochu nudná, ale je tie ďalšie už nebudú. Len som potrebovala nejako nadviazať na predošlú kapitolu bez toho, aby som tam nejako okato nestrčila Harryho. :)