Obsessed [h.s.]

51. Kapitola

Stála som s rukami založenými na hrudi a pri tom sa zamračene pozerala na Sam, ktorá stála v takmer rovnakej póze, ako ja, ibaže vyzerala si byť sama sebou menej istá, ako ja. Nemala som chuť sa s ňou rozprávať a ani dohadovať o tom, že idem von a je mi jedno, čo s tým ona urobí a či bude znova žalovať, akoby nemala päť rokov.

            „Uhni mi z cesty, Sam.“ Zavrčala som hádam už po stý krát a v hlave som opäť mohla počuť nadávky Anny, ktorá ma už isto netrpezlivo čakala neďaleko nášho domu. Aby nebolo nikomu nič podozrivé, najmä nie Harrymu, dohodli sme sa, že ma počká trochu ďalej od domu. Nechápem, ako som niekedy mohla vymeniť Annu za Sam, ale zrejme som bola totálne šialená. Sam je obyčajná zmija, ktorú som si chovala na prsiach a práve Anna je človek, ktorý ma neopustil v takejto situácií. V situácií, ktorá nás mohla dostať do problémov.

            „Budeš mať problém.“ Pokrútila hlavou a stála naďalej pred vchodovými dverami.

            „Budem mať problém iba vtedy, ak to povieš. A samozrejme to aj urobíš, nemám pravdu?“ opýtala som sa s jedovatým úškrnom.

            „Urobila som to iba pre tvoje dobro.“ Mykla ramenami.

            „Iste.“ Vypľula som a priblížila sa o krok k nej. „Sam, varujem ťa, aby si mi uhla z cesty.“

            „Nič mi neurobíš.“ Pokrútila s úsmevom hlavou. „Ty taká nie si. Nie si Anna.“ V tej chvíli som sa načiahla, schmatla ju za lakte a všetkou možnou silou, ktorú som v sebe našla – pričom som využila aj okamih prekvapenia – som ju odtisla stranou, nevnímala tupý náraz, ktorý sa ozval, keď sa jej telo stretlo s tvrdou stenou. Vôbec ma nezaujímalo, že som jej mohla ublížiť, miesto toho som vybehla z dverí a zabuchla ich za sebou takou silou, až som sa musela obzrieť, či sa nerozpadli na triesky.

            Dvere sa otvorili vo chvíli, ako som bola v polovici našej príjazdovej cesty. „Budeš to ľutovať, Nina. Anna ani Harry ti nikdy nič dobré neprinesú. Uvidíš to.“ Zakričala na mňa Sam.

            „Nie...to ty si mi nikdy nič dobré nepriniesla a ja som sa ťa stále zastávala.“ Povedala som jej celkom pokojným hlasom a aby som nebola svedkom ďalších srdcervúcich scén, ktoré mala pripravené, rozbehla som sa po ulici a pri tom kontrolovala, či náhodou Harry už dávno neodišiel. Na moje šťastie sa v jeho dome svietilo, auto bolo na mieste a ja som mala stále čas dostať sa za Annou.

            „Ahoj, prepáč, že mi to tak trvalo.“ Povedala som udýchane, keď som dobehla k autu, ktoré bolo odstavené na chodníku. Myslím, že keby to videl nejaký policajt, tak by nám dal mastnú pokutu.

            „Budem hádať. Pokúšala sa ťa Sam zastaviť?“ opýtala sa a hrala znudenie, aby mi dala jasne najavo, že pre ňu nová tvár Sam nie je vlastne žiadna novinka a vedela, že sa z nej vykľuje tá najväčšia beštia pod slnkom. Zrejme iba ja som príliš dôverčivá.

            „Presne tak.“ prikývla som s povzdychom. „Je úplne šialená a ja neviem, ako sa jej zbaviť. Rob ju ochraňuje a je jej očividne vďačný, že na mňa žaluje. Neviem, čo budem robiť.“ pokrútila som hlavou.