Obsessed [h.s.]

3. Kapitola

Dni ubiehali akosi rýchlo od môjho prvého stretnutia s Harrym. Bol to už takmer týždeň, čo som sledovala ako s kamarátmi zariaďuje svoj nový dom. Ak som dobre videla, všetko starý nábytok, ktorý bol v dome ako výbava v cene, vyhodil a nahradil ho tým svojim. Rozprávali sme sa iba zriedka a na chvíľu, pretože sa mi stále ospravedlňoval, že má ešte veľa práce s domom.

Nijako som mu to nezazlievala a bola som aj trochu prekvapená, keď sme sa stretli a on sa mi ospravedlnil "že sa mi nemôže venovať", čo bolo dosť zvláštne, pretože nemá voči mojej osobe nijaké záväzky. Nemusí so mnou tráviť čas, hoci nepopieram, že ja by som mu svojho voľného času dala habadej. Bol taký krásny, očarujúci a vyžarovala z neho zvláštna aura, ktorá vás nútila cítiť sa ako na tŕňoch - rozhodne nie v zlom slova zmysle.

Prišlo až na lámanie chleba a ja som vo svojej izbe začala šialene skákať na posteli, keď som sa vrátila zo školy a na ulici sa stretla s Harrym. Milujem piatky a ešte viac milujem piatky vtedy, keď ma fešný, mladý, kučeravý sused z domu naproti pozve von. Netušila som síce kam ma vezme, v tom šoku zmiešanom s neskonalou radosťou som sa ho to zabudla opýtať. Hádam však, že ak si oblečiem čierne elegantné, napasované nohavice nebude to vôbec zlé. Na posteľ som poukladala všetko oblečenie, ktoré som si plánovala obliecť. Nakoniec som sa rozhodla, že ak sa oblečiem neutrálne, teda vcelku elegantné, ale nie príliš, tak by to mohlo vyjsť.

Hodila som si rýchlu sprchu, v ktorej som si začala dokonca pospevovať. Zarazila som sa nad svojím nie veľmi príjemným hlasom a sama so sebou uzavrela dohodu, že ani jediná notička z mojich úst už nevyjde - pre blaho ľudstva. No čo? Nemôže byť v speve každý dobrý a ja patrím skôr medzi tie antitalenty.

Keď som vošla do izby zabalená v uteráku pohľad mi hneď padol na moje vybrané oblečenie. Uvedomila som si, že k nim možno nemám vhodné topánky. Fajn, jedny mi hneď zišli na um, ale ak ich mama po minulom raze, čo som ich mala obuté nevzala ku obuvníkovi, v tom prípade boli nepoužiteľné. Elegantných topánok na vysokom opätku nemám veľa a tieto sú jediné, ktoré sa mi k tmavo zladenému oblečeniu budú hodiť.

Zbehla som dolu do chodby, kde som otvorila obrovskú skriňu s našimi topánkami. Prehrabávala som sa v nej a pri tom si mrmlala pod nos somariny, ktorým som ani poriadne nevenovala pozornosť. "Zlato, hľadáš niečo?" ozval sa mamin hlas.

Od úľaku som sa tak strhla, že iba dvere skrine, ktorý som sa zachytila mi pomohli od toho, aby som neskončila na zadku. "Bože mami, nevieš chodiť ešte viac ako duch?" zamračila som sa na ňu.

Prekvapene zodvihla obočie, ale to už som ja znova šmátrala v skrini a vyhadzovala topánky, ktoré mi prichádzali pod ruku, ale stále to neboli tie, ktoré som potrebovala. "Volala som na teba už z kuchyne," prezradila mi. Na chvíľu som primrzla na mieste a premýšľala, či som niečo také počula. Nie, nepočula! Znovu som pokračovala v hľadaní. "Môžeš mi prezradiť prečo robíš taký bodrel?" zložila si ruky v bok.

"Nevieš mi náhodou poradiť, kde sú tie čierne topánky na opätku, ktoré som mala na tej akcií u Roba vo firme?" opýtala som sa iba tak mimochodom.

Zodvihla jedno obočie. "A prečo teraz potrebuješ topánky na opätku?" opýtala sa s tajomným úsmevom.

Vzdychla som. "Na toto nemám čas, prosím proste mi ich daj bez týchto materských opletačiek."