Obsessed [h.s.]

4. Kapitola

Zaviedol ma do krásnej reštaurácie a keď sme dostali stôl bola som prekvapená kam až ma viedol. Prešli sme cez celú veľkú miestnosť, kde sa nachádzalo množstvo stolov, ale ani pri jednom sme sa nezastavili. Viedol ma až ku tmavým dverám na konci a keď ich otvoril, celkom mi vyrazil dych.

            Dvere nás vyviedli na prekrásnu terasu, kde bolo zopár stolov, rozhodne nie toľko, ako vo vnútri. Naokolo boli krásne kvety, ktoré som chvíľu obviňovala z toho, že sú umelé, ale oni sa o ne iba tak úžasne starali. Boli tu obrovské lampáše, ktoré boli jediný svetelný zdroj. Napriek tomu núdza o svetlo nebola, pretože ich tu bolo rozmiestnených dosť. Vytvárali nezabudnuteľnú romantickú atmosféru, rovnako ako sviečky položené v strede stola.

            „Je to nádherné,“ zamrmlala som.

            Hlavu obrátil mojím smerom a usmial sa, až sa mu v lícach urobili drobné jamky. „Páči sa ti to?“ znel potešene.

            Pokrútila som hlavou. „Či sa mi to páči je slabé slovo. Toto je sen každého dievčaťa, takáto romantická večera,“ zasmiala som sa. Prišli sme ku nášmu stolu a Harry ma opäť prekvapil, keď mi ako pravý gavalier odsunul stoličku a nechal ma posadiť sa ako prvú. Vďačne som sa usmiala, zatiaľ čo on si sadal oproti mne.

            Okamžite k nám prifrčal čašník, ktorý si pozapisoval naše objednávky na pitie, nechal nám tu jedálne lístky a odišiel. „Som veľmi rád, že si moje pozvanie prijala,“ prehovoril odrazu, čo sme si mlčky prezerali menu.

            Zodvihla som pohľad od ponuky jedál vo veľmi pekne zdobenom čiernom obale so zlatými ornamentmi a pozrela sa ponad okraj na Harryho. „Nemala som dôvod odmietnuť.“

            „Aspoň sa môžeme viac spoznať,“ usmial sa. „A nerušene,“ do jeho výrazu sa odrazu vkradla všetka tajomnosť sveta. Srdce sa mi rozbúchalo trochu silnejšie. Všetko som dával za vinu jeho zvláštnemu chovaniu. Vôbec som ho nevedela odhadnúť. Na čo myslí, čo cíti, čo by chcel. Stále sa za niečím skrýval a ja som sa cez jeho bariéry nedokázala dostať.

             „Hej, to bude skvelé,“ prikývla som s miernym úsmevom a znovu sa začítala do jedálneho lístku. O pár minút na to prišiel čašník s našimi nápojmi a odišiel s objednávkou na jedlo. Ja som si dala iba cestoviny s syrovou omáčkou, keďže som už druhým rokom vegetariánka.

            „Vážne sa z toho dokážeš najesť? No neviem, ale ja teda keď chcem mať jedla vôbec nejaký pôžitok, potrebujem tam mať aspoň kúsok mäsa,“ uškŕňal sa Harry, keď čašník odišiel.

            Pokrútila som hlavu a odpila si z džúsu. „Ja mäso nejem. Už druhým rokom som tvrdá vegetariánka,“ vysvetlila som.

            Kývol hlavu na znamenie, že chápe. „To ja by som nedokázal,“ priznal napokon.

            Zasmiala som sa. „To preto, lebo si chlap. Nie je to náhodou vaše motto? Ženy, rýchle autá, pivo, futbal a jedlo? Pochybujem, že tým jedlom sa myslí nejaký záhradný šalát pokvapkaný zdravou citrónovou šťavou.“

            Kútiky úst sa mu mykali smerom nahor. „Šalát sa tým vôbec nemyslí, ale ak by si chcela vedieť, tak nie som fanúšik futbalu. S kamarátmi si ho občas zahrám, ale nebaví ma ho sledovať,“ pokrútil hlavou. „Zato, ale rýchle autá milujem,“ bola som presvedčená, že posledná veta bola na 100% pravdivá. Stačilo iba, aby som si spomenula na R8, ktorá nás sem dopravila. Koľko to mohlo mať koní pod kapotou? 500 minimálne!

            „A čo vlastne robíš?“ opýtala som sa. Harry práve pil a po mojej otázke sa zarazil.

            Odkašľal si a s odpoveďou si dával naozaj načas. Skoro to vyzeralo, akoby ani odpovedať nechcel. Alebo skôr, akoby si potreboval niečo rýchlo vymyslieť. „Ak by som ti to povedal, tak by som ťa musel zabiť,“ zamrmlal a ukazovákom začal kresliť na chrbát mojej ruky nezmyselné čarbanice. Pozrela som na svoju ruku, ktorá bola položená na stole a v tomto momente mala toľko šťastia, že si užívala jeho dotyk.

            Pozrela som opäť na neho a videla, že na mňa s letmým úsmevom a prižmúrenými očami pozerá. Takmer okamžite ma zaplavila ta číra zelená farba, v ktorej som sa takmer utopila. Smaragd bol oproti tomu nič. „Prvá schôdzka a ty už sa mi vyhrážaš smrťou? To neviem, či som práve nenašla dôvod prečo som tvoju ponuku mal odmietnuť,“ zamyslene som sa pozrela do diaľky.

            „To si teda určite nenašla,“ pokrútil hlavou a pohodlne sa rozvalil na stoličke. Na poslednú chvíľu som sa zarazila, aby mi neušlo zamračenie nad tým, že jeho dotyk z mojej ruky zmizol.

            „Budem hádať,“ zamyslene som našpúlila pery. „Si mafián? Nájomný vrah? Díler drog? Či tajný agent z Mossadu?“ začala som vymenovávať, čo ho očividne veľmi pobavilo, pretože sa začal smiať.

            „To pôsobím tak hrozným dojmom, že ti napadli iba tie najhoršie povolania? Čakal som kedy povieš, že som gigolo,“ pri predstave jeho pri vykonávaní tohto remesla mi nebolo všetko jedno. Bolo mi do smiechu. Zahryzla som si do pery, aby som to v sebe udržala.

            Hypnotizoval ma pohľadom, ktorý putoval po celej mojej tvári. Bola som z toho trochu nervózna, čo začalo byť vidieť aj na mojom správaní. „Prečo tak pozeráš?“ zamrmlala som a sklonila hlavu, aby nevidel moje červenajúce líca.

            Jeden kútik úst mu stúpol do výšky. „Nemal by som? Je na teba veľmi krásny pohľad, tak prečo si ho odopierať,“ jeho ruka opäť našla tu moju, tento krát sa však jemne preplietla s mojim prstami. „Okrem toho, si ešte rozkošnejšia, keď sa červenáš,“ natiahol ruku a hravo ma poštípal do líca.