Obsessed [h.s.]

56. Kapitola

Bolo skutočné utrpenie sedieť na súde a počúvať všetko, čo sa tu riešilo. Od iných svedkov, vypovedali, som sa dozvedela nové skutočnosti, o ktorých som nevedela. Práve to bol dôvod, pre ktorý som neľutovala, že som prišla na súd pomôcť Sam. Hoci jej prvý pohľad, ktorým na mňa pozrela ma skoro zrazil na kolená. Tvárila sa, akoby som jej nejako ublížila, akoby som ju zradila a ona ma za to teraz nenávidí. 

Sedela som vedľa mojej matky v pojednávacej miestnosti. Ako prvé sa ma opýtala, či som v poriadku, či mi nič nechýba, ale napriek tomu mi svojím tónom hlasu a výrazom tváre dávala najavo, že náš spor neskončil, iba ho odložila, aby to pre mňa všetko nebolo ešte horšie. Mama šla takisto vypovedať, ale nie kvôli tomu, že by bola priamy svedok, ale preto, že súd vedel, že sa Sam zdržiavala u nás. Mojej matky sa pýtali iba otázky typu, či u Sam nepostrehla nejaké psychické výkyvy, ktoré by mohli byť spôsobené traumou, ktorá sa jej stala. Ona odpovedala jednoducho, že sa jej Sam zdá v poriadku, akurát je trochu tichá a uzavretá, čo sa dalo čakať po tom všetkom, čím si prešla. 

Mne sa v tej chvíli chcelo na plné ústa zakričať, že Sam nie je vôbec v poriadku, že je odporný manipulátor, ktorý nemá v hlave všetkých päť pohromade a cieľom jej života je, aby si našla obeť, ktorej by mohla priadne zasiahnuť do života. Napriek tomu som mlčala a iba ticho čakala, až príde moja chvíľa. 

Po prísahe, že budem hovoriť iba pravdu a nič než pravdu ma začali vypočúvať. Právnik, ktorý obhajoval Sam sa ma pýtal presne na to, čo sa vtedy stalo. Dopodrobna som im to znova vyrozprávala, tak ako na polícií. Nevynechala a ani nepridávala som nič iné, hoci právnik Saminých rodičov sa ma snažil na niečom nachytať. To ale nebolo možné, keďže som neklamala a viem, čo som videla. Tiež sa mňa a Harryho pokúsil obviniť z vniknutia na cudzí majetok a Harryho z napadnutia, keďže musel použiť trochu sily na Saminho otca. 

Bola som rada, keď som bolo po všetkom a mohla som sa vrátiť na svoje miesto vedľa mojej matky, ktorá mi povzbudivo položila ruku na koleno, ale stále pozerala pred seba. 

Moja pozornosť bola teraz celá obrátená na Harrym, ktorému som sa doposiaľ úspešne vyhýbala. Nebola som vystavená situácií, kedy by si ma mohol odchytiť a začať so mnou nejaký rozhovor. Napriek tomu som pri každej príležitosti cítila na sebe jeho pohľad, akoby ma chcel prinútiť pozrieť sa na neho. Odolávala som, ale zo všetkého najviac som chcela odísť a zabudnúť. 

Počúvala som Harryho slová, ale vlastne ich vôbec nevnímala. V ušiach mi rezonoval iba jeho zachrípnutý a hrubý hlas, ktorý moje myšlienky zaviedol až do dôb, kedy mi týmto istým hlasom hovoril, že ma miluje. Nechcela som na to myslieť, ale v tejto vypätej situácií som si nedokázala pomôcť a všetko na mňa doľahlo. Počítala som sekundy do konca a snažila sa pozerať všade inde, len nie na Harryho. 

Každá sekunda bola dlhá, ako päť minút a minúta trvala hodinu, no napriek tomu sa dostavila vytúžená úľava, keď sudkyňa odročila pojednávanie o dva dni, pretože niekoľko svedkov sa nedostavilo. Nebola som spokojná, ale nemyslím si, že niekto bude znova potrebovať moje svedectvo, keďže ho poctivo zapisovala žena, do počítača, ktorá sedela na pravej strane od sudcu. 

"Nina." zakričala na mňa mama, keď som vybehla z miestnosti, aby som sa nestretla s nikým, s kým by som nechcela a tým myslím s Harrym. 

"Áno?" otočila som sa a mykala pohľadom poza jej plece, aby som mohla rýchlo zdúchnuť, keď zo súdnej siene vyjde Harry. 

"Môžeme sa porozprávať? O tom, kedy sa plánuješ vrátiť a ako to vlastne bude s tvojím chovaním?" prekrížila si ruky na hrudi a naklonila hlavu na stranu. 

Vzdychla som a pokrútila hlavou. "Dnes bol veľmi ťažký deň. Ďalšiu drámu už neprežijem. Môžeme to nechať na inokedy? Prídem za tebou domov. Možno zajtra alebo pozajtra." 

Mama na mňa chvíľu pozerala a zrejme sa rozhodovala, či ma k rozhovoru prinúti alebo mi dá za pravdu, že na dnes toho bolo viac, ako dosť. "Fajn." prikývla. "Príď, keď budeš môcť, ale mohlo by to byť čo najskôr. Potrebujeme to vyriešiť." nahla sa ku mne a pobozkala ma na líce. "Dávaj na seba pozor." zamrmlala a obišla ma skôr, ako som stihla niečo povedať. 

Nemala som dobrý pocit z toho, že som teraz mala s mamou taký komplikovaný vzťah. Vždy sme si boli blízke, ale netreba sa ničomu čudovať, keďže sa toho v mojom živote skutočne veľa zmenilo a medzi tieto veci patrí aj vzťah mojej matky a mňa. 

Bez ďalšieho rozmýšľania som vykročila smerom ku parkovisku, kde ma však nečakane zastavil hlas. Hlas, ktorý som až príliš dobre poznala a nechcela ho počuť. "Nina, prosím, zastav." zakričal znova, keď som pridala do kroku a chcela sa skryť do bezpečia svojho auta. "Nemôžeš sa mi vyhýbať donekonečna." takmer nahnevane zavrčal, keď ma zdrapil za predlaktie a jednoduchým pohybom si ma natočil k sebe. 

Moje oči sa okamžite zapichli do zeme, kde som videla jeho hnedé topánky, čo mi prišlo oveľa zaujímavejšie. Mala som nutkanie zodvihnúť hlavu, ale nemohla som sa nechať oklamať jeho očami, ktoré mi nikdy nepovedali pravdu a vždy ma iba okúzlili, takže som nemohla triezvo uvažovať. 

"Prečo by som nemohla." odvetila som potichu. 

"Môžeš sa na mňa aspoň pozrieť, keď so mnou hovoríš?" opýtal sa netrpezlivo. 

"Nechcem s tebou hovoriť a nechcem sa na teba pozerať. Tak ma nechaj." natočila som hlavu ponad moje plece, aby som od neho bola čo najviac odklonená  a možno dúfala, že niekto si nás všimne, bude si myslieť, že ma Harry obťažuje a tým ho odplašia. Ale nič také sa nedialo. 

"Predsa to nemôžeme nechať nevyriešené. Prestaň sa chovať, ako malá a porozprávajme sa o všetkom." po jeho slovách do mňa doslova vletelo sto čertov, krv mi bublala a uši mi isto od zlosti očerveneli. 

Prudko som sa na neho otočila a vytrhla si ruku z jeho zovretia. "Podľa mňa sa všetko vyriešilo samé a to vtedy, keď som pochopila, že všetko, čo si mi kedy povedal bola lož. Neviem, čo presne spolu s Robom medzi sebou máte a neviem, či ma to ešte vôbec zaujíma. Pre mňa je všetko vyriešené. Nechcem s tebou mať nič spoločné a ty by si už konečne mohol upustiť zo svojej hlúpej hry, ktorá mimochodom teba vykresluje, ako úplne nezrelé decko." vyštekla som na neho a očividne ho nechala v pomykove. 

Znova som sa chcela otočiť a odísť od neho preč, ale rýchlo ma obišiel a postavil sa predo mňa. "Čo som urobil bolo zlé. Je pravda, že som bol varovaný, aby som si s tebou nezačínal a ja som chcel naschvál urobiť pravý opak, ale to neznamená, že som s tebou nebol preto, že si ma zaujala, že si sa mi..." nenechala som ho ani dopovedať a prerušila ho svojím smiechom. 

"Iste a potom si sa do mňa zamiloval. Neprídu ti tieto výhovorky hlúpe a ako to najväčšie klišé? Nechaj si to pre niekoho, koho to zaujíma."

"Nina, prosím." úpenlivo na mňa pozrel, čo ma ešte viac naštvalo, preto som sa načiahla a pohla rukou vpred. Ďalšie, čo som si uvedomila bolo hlasné plesknutie, keď sa moja ruka v prudkom pohybe spojila s jeho lícom. Hlavu mu vytočilo do boku. 

"Neopovažuj sa ma ešte o niečo prosiť. Ty si ten, čo to všetko pokazil, čo klamal a stratil moju dôveru." bez ďalšieho slova som sa obrátila a dupotavým krokom odišla ku svojmu autu. 

Hneď, ako som za sebou zatvorila dvere, začali sa mi po tvári kotúľať slzy, ktoré som v sebe zadržiavala celý deň. Všetko, čo sa dialo, na mňa bolo až príliš veľa a nepriala som si nič iné, len, aby sa to skončilo. Hoci som Harrymu povedala, že je medzi nami všetko vyriešené, stále som mala vo svojom vnútri rozpačitý pocit, že rozhodne nie je kapitola s Harrym uzavretá. 

_____________________________________

Po piatich mesiacoch nový diel a ja by som chcela veľmi vedieť, či ešte niekto túto poviedku číta, takže by som bola rada za akýkoľvek komentár. :)