Obsessed [h.s.]

25. Kapitola

„Nemám chuť ťa počúvať. Preboha, ty si absolútne neuvedomuješ čo zo mňa robíš? Nikdy v živote som nebola žiarlivá a vysmievala som sa ľuďom, ktorý boli žiarlivý. A pozri sa na mňa. Chovám sa ako stihačka a to mi za to ani nestojíš,“ posledné slová mojej vety som si vymyslela, pretože som mu chcela ublížiť. Povedať niečo, čím jeho ego spadne na samé dno.

            Stála som v jeho obývačke už nekonečne dlhú chvíľu a stále sme nedospeli k záveru, aby mi skutočne vysvetlil prítomnosť Rachel v jeho dome a čo vlastne Rachel pre neho znamená. Ak by to bolo vo všetkej počestnosti, iste by mi to povedal.

            „Ak by som za to nestál, tak by si tu nebola,“ uškrnul sa víťazoslávne. Pravda, mal skutočne pravdu.

            „Sklapni, ak si zabudol tak si ma do svojho domu dotiahol nasilu,“ pripomenula som mu nie práve najjemnejší spôsobom, ktorým ma sem dostal a využil tak svoju výškovú a aj silovú prevahu nado mnou.

            Zasmial sa. Vážne mu to bolo na smiech? Alebo som mu bola na smiech ja? „Ty si nemožná, nemožná,“ tieto slová som od neho počula už niekoľko krát a vždy ma naštvali viac a viac.

            Zalapala som po dychu a prešla k nemu bližšie. „Ja som nemožná,“ skríkla som. „Ty si ten najväčší kretén, akého som kedy videla. Sebecký, arogantný, namyslený,“ s každým novým slovom, ktoré som na neho vymyslela som mu darovala novú ranu na miesto, kam som na jeho tele dočiahla alebo nebolo kryté. Jemu to očividne bolo stále veľmi vtipné. „Nesmej sa. Si idiot, s ktorým som iba zbytočne strácala čas a to si už zrejme povedalo veľa dievčat, pretože...“ nestihla som dokončiť, keď ma jeho ruky prudko chytili tesne nad lakťami a drsne so mnou zatriasli.

            „Sklapni už, Nina,“ bola som šokovaná z intenzity jeho hlasu a tiež naštvaného výrazu, ktorý vystriedal ten pobavený, akoby tam nikdy ani nebol. „A počúvaj ma chvíľu.“

            „Ty sklapni,“ odstrčila som ho od seba a bola veľmi prekvapená, že sa mi to tak rýchlo podarilo. „Stále je to len o tom istom,“ pokrútila som hlavou. „Ty ma nedokážeš pochopiť, vážne ti to chcem povedať, ale nie je ten správny čas,“ začala som napodobňovať jeho slová jeho hlasom, ktoré mi neustále opakoval a mňa už z toho bolela hlava.

            Vzdychol a pomalým krokom prešiel ku východu z obývačky. „A teraz kam ideš, ty idiot. Zdrháš, keď ide do tuhého? To je ale hrdinské,“ kričala som za ním, ako zmyslov zbavená a pri tom sa od zúrivosti takmer až triasla. Bože, som blázon. Totálny blázon, ktorý už ani neodkáže triezvo uvažovať.

            Harry sa vrátil o necelú minútu a v ruke držal hrubú šedú pásku, ktorou sa balia škatule. Nechápavo som preskakovala pohľadom z pásky na jeho odhodlaný výraz. Trochu ostražito som odstúpila a sledovala, ako sa mu ústa krivia v úsmeve. „Čo chceš robiť?“ opýtala som sa srdce mi začalo silne byť do rebier.

            „Čo myslíš?“ mrkol na mňa a obišiel gauč, aby bol ku mne bližšie. Keď sa po mne začali načahovať jeho ruky, nemienila som sa len tak vzdať bez boja. Myslí si, že ma môže zviazať, ako nejaké zviera? Tak na to nech okamžite zabudne. „Ruky preč, ty bastard,“ už ani neviem, aké všetky možné nadávky som na neho použila, ale jeho to očividne vôbec netrápilo. Skôr sa na tom dobre zabával a aj na tom ako som mu zruinovala všetky pokusy zviazať mi ruky páskou.