Obsessed [h.s.]

40. Kapitola

Neuveriteľné je, čo si ten chlap dovoľuje. Má tu drzosť skutočne prísť do tohto domu a pri tom sa netvári ani trochu zahanbene. Pomaly som schádzala dolu schodmi a pri tom pozerala do haly, kde stál Harry spolu s mojou mamou, ktorá ho pustila dnu. Trochu mi to pripomenulo naše prvé rande. Tiež tam tak stál až na to, že mama na neho nepozerala ostražito a trochu naštvane, ale prívetivo. Ani on sa netváril, ako svätý človek, pretože taký nie je. iba dokázal všetkých obalamutiť svojím šarmom a mňa najviac.

            „Môžeš nás nechať, mami. Ďakujem.“ Kývla som jej, ale ona sa ani nepohla. Naďalej si Harryho premeriavala, ale on sa netváril, že by ho to stavalo do nejakej nepríjemnej situácie.

            „Je to dobrý nápad?“ opýtala sa a pozrela na mňa.

            „V pohode.“ Znova som prikývla. Ani mne sa to nepozdávalo, ale mala som potrebu Harrymu vynadať osobne a nie iba cez telefón. Možno som dúfala, že príde k tretej facke. Horšia vec je tá, že som ho možno iba chcela vidieť. Aj keď som si navrávala, že to už nikdy nedopustím. Som stratený prípad a viem to o sebe. Čo mi v tomto môže pomôcť? Asi nič.

            „Keby niečo, tak budem v kuchyni.“ Oznámila mi, alebo skôr Harrymu, aby si uvedomil, že je v tomto dome moja matka a nie je príliš ďaleko. Možno sa mu snažila naznačiť aj to, že kuchyňa vždy obsahuje veľmi ostré a nebezpečné nástroje, ako sú nožíky, ktoré by na Harryho mohla použiť v prípade, ak by to bolo nevyhnuté.

            „Vďaka.“ Pokúsila som sa o úsmev, keď odchádzala, ale veľmi sa mi to nepodarilo. V miestnosti sa teraz rozhostilo ticho. Nevedela som čo povedať, ale odmietla som sa na Harryho pozrieť. Miesto toho som radšej hľadela na podlahu a podupkávala nohou. Začula som šuchot a tiché kroky a následne na to Harryho ruku, ktorá mi odhŕňala zopár prameňov vlasov, ktoré sa uvoľnili z teraz už zničeného copu.

            Rýchlo som sa mykla a odtiahla sa, akoby ma jeho dotyk popálil. „Nina.“ Oslovil ma a prekvapene vytiahol obočie.

            „Nedotýkaj sa ma.“ Zavrčala som, ale snažila sa aj kvôli mame udržať môj hlas tichý. „Hlavne sa ma nedotýkaj.“ Upozornila som ho znova. Jeho ruka okamžite padla pozdĺž tela a ja som si oddýchla. Prvý krát čo ma skutočne počúvol bez toho, aby mal blbú pripomienku.

            „Mohli by sme sa porozprávať niekde...viac...v súkromí?“ opýtal sa a preskakoval pohľadom zo mňa na dvere, cez ktoré zmizla pred chvíľou mama. Zrejme si uvedomoval, že počúva rovnako, ako som si to uvedomovala ja.

            Vzdychla som a otočila sa na päte. „Poď.“ Zavelila som a cítila jeho telo tesne za tým mojím, keď ma nasledoval po schodoch späť do mojej izby. Celý čas som sa neobracala, dokonca ani vtedy, keď som vošla do izby a zamierila rovno do postele, kam som si znova ľahla a zabalila sa do periny. Možno ho to odradí od toho, aby ma ochytával.

            „O čom si chcel rozprávať?“ opýtala som sa, ale nepozrela na neho.

            „Môžeš sa aspoň tváriť, že registruješ moju prítomnosť?“ zamrmlal naštvane, keď za sebou zabuchol dvere a prešiel do izby, ale neposadil sa.