Obsessed [h.s.]

24. Kapitola

            „Videla si to? Videla si to?“ vbehla som do svojej izby, ako šialená a našla Annu, ako sa vykláňa z môjho okna. Bola som presvedčená, že videla presne to čisté čo ja pred malou chvíľou.

            „Myslí tú krásavicu, ktorá sa viezla v aute s tvojím frajerom alebo pána Adamsona, ktorý bol venčiť tú svoju starú, uslintanú dogu?“ opýtala sa nevinne a stále hľadela von mojím oknom.

            Zvesila som plecia a posadila sa na posteľ. „Prosím, mohla by si byť aspoň v takejto chvíli vážna? Fakt na to nemám náladu,“ pokrútila som hlavou a snažila sa zahnať slzy poníženia, sklamania, hnevu a hlavne zrady. Zradil ma, všetko čo mi kedy hovoril isto hovoril aj iným. Ďalším sto babám.

            „To vidím. Ani tie sušienky si nedoniesla,“ odvetila Anna sucho a posadila sa vedľa mňa. Zrejme uvážila, že v tom okne už nič zaujímavé neuvidí. Iba ak by si Harry nechal odostrené závesy na svojej izbe a my by sme mali možnosť vidieť ho v tom najlepšom s tou...ženskou.

            „Anna, nerobím si srandu,“ varovala som ju. Moje vnútorné rozpoloženie je momentálne v stave, že by som každú chvíľu mohla vybuchnúť. Samozrejme, ak by tu bol Harry, tak by sa to už stalo, ale nechcelo sa mi vybíjať si zlosť na Anne, ktorá za nič nemôže.

            „Fajn, prepáč, ale ja som ťa varovala. Nerada to hovorím, ale hovorila som ti to,“ bezstarostne mykla ramenami.

            Naoko pobavene som na ňu pozrela. „Nerada to hovoríš? Ty si čakala iba na to, až mi to povieš,“ opravila som ju.

            „Nie, vážne Nina ja z tohto nemám nijakú radosť, ak si to náhodou myslíš, ale tiež uváž to, že Harry je proste na prvý pohľad chalan, pre ktorého je toto na dennom poriadku. Má prachy, je pekný, šarmantný a čosi v ňom je také, že ťa to proste priťahuje.“

            „Hej, priťahuje,“ zamrmlala som a tvár si skryla do dlaní. „Bože, som taká krava. A to som si myslela, že on by možno...že by on mohol byť...“ nevládala som dokončiť túto vetu a vysloviť tak svoje myšlienky nahlas. Čo som si myslela? Že on by ma mohol milovať? Alebo by som mala šťastie a našla spriaznenú dušu? Skutočne som idiot, ak som si myslela toto po tak krátkej známosti.

            „Nina,“ oslovila ma Anna tým najjemnejším hlasom, aký som u nej kedy počula. Nemá nijaké skúsenosti v utešovaní ma, ak ide o chalanov. Nikdy som si nijakého nepripustila k telu tak, ako Harryho a to sa teraz ukazuje, ako tá najväčšia hlúposť. „Vážne by si sa na to mala vykašľať. Ak sa s tebou pokúsi kontaktovať, tak ho proste ignoruj. To je najlepší spôsob.“

            Prekvapene som na ňu pozrela. Anna, ktorá ani tú najidiotskejšiu banalitu nenechá len tak chce teraz, aby som ja nechala toto iba tak? akoby sa nič nestalo? „Nechám to tak, až po tom, ako mu poviem, čo si o ňom myslím,“ s týmito slovami som vybehla z izby a nevenovala takmer nijakú pozornosť Anne, ktorá na mňa kričala niečo v zmysle „presne o toto mu ide“ a „neukáž mu, že ťa zranil“.