Obsessed [h.s.]

11. Kapitola

Postávala som medzi dverami a chcela mu odseknúť niečo v zmysle, že ak urobí čokoľvek, nemôže ma k ničomu prinútiť. Ibaže toto všetko bolo zmarené jediným dlhým krokom, ktorým prekonal vzdialenosť medzi nami a objal ma okolo pása. Vo chvíli, keď sa jeho pery pritlačili na tie moje som si vlastne uvedomila, že by ma dokázal prinútiť k veľa veciam. Vôbec sa mi táto myšlienka, že ma má tak veľmi omotanú okolo prsta nepáčila, ale v tejto chvíli som sa nechcela a ani nevládala brániť.

            „Kedy sa naučíš vítať ma poriadne,“ usmial sa a naposledy sa zľahka otrel o moje pery.

            „Vtedy, keď budem vedieť, že máme nejaký vzťah na to, aby som ťa tak vítala. Ibaže ty sem prídeš a proste si pusu ukradneš,“ naoko pohoršene som mu pozerala do tváre, v ktorej sa zračilo číre pobavenie.

            „Dnes je krutá doba. Musíš mať lakte, inak ti nikto, nič nedá,“ mykol ramenami.

            Pokrútila som hlavou a rozhodla sa, že tému „vítanie“ už nebudem otvárať. „Ideš ďalej?“ opýtala som sa a rukou pokynula do chodby.

            Prikývol, ale miesto toho, aby okolo mňa prešiel ako normálna návšteva, tak ma chytil za plecia a vtlačil dnu, pričom sám zabuchol dvere. „Ste tu sama krásna dáma?“ opýtal sa a poobzeral sa naokolo, akoby čakal, že spoza rohu vybehne mama so zbraňou a bude ho chcieť trafiť.

            „Hej,“ kývla som. „Naši prídu až za dve hodinky,“ vysvetlila som a pri tom sa snažila samej sebe nahovoriť, že ten jeho tajomný pohľad vôbec nemá nič spoločné s informáciou, ktorú som mu poskytla.

            „Vážne?“ kútikmi úst mu zvláštne mykalo pri tom, ako sa skláňal ku mojej tvári. Myslela som, že to bude opäť nejaký obyčajný bozk – hoci s ním nie je žiaden úplne obyčajný – no prekvapil ma fakt, keď sa jeho tvár stratila z môjho dohľadu a zaboril ju do priehlbinky medzi mojim krkom a čeľusťou. Zhlboka som sa nadýchla a stála na mieste ako prikovaná. Fajn, on teda presne vie čo robiť, ako robiť a kedy robiť.

            Nie je predsa možné, aby niečo takéto robil iba tak a pri tom si sám neuvedomoval, aký účinok má na dievčatá. Aký účinok má na mňa samotnú. Jeho ruky sa pohli vpred, keď mi ich zaboril do vlasov a pri tom mi nahol hlavu nabok, aby mal lepší prístup. Teda vôbec som mu nezávidela, že sa ku mne musel tak veľmi skláňať. Žiaľ ale ak by som sa postavila na nejaký šamlík tak by to pokazilo celú atmosféru.

            „Vieš čo sa za ten čas dá všetko stihnúť,“ zamrmlal do pokožky môjho krku. Nosom sa otrel o moju hrubú žilu na krku, v ktorej teraz tep búšil ako o závod.

            Zasmiala som sa a trochu mu odtlačila hruď, aby sa odsunul. Nespokojne zavrčal a odtiahol sa, aby mi mohol ublížene pozrieť do tváre. Nič nevravel, ale v jeho očiach som jasne videla ten obrovský otáznik.

            „Nič sa stíhať nebude,“ stopla som ho, keď sa chcel ku mne znovu nahnúť. To si akože vážne myslí, že to bude mať také ľahké? Zopár bozkov, zopár teplých a sladkých slov a ja sa z neho roztopím? Fajn, vnútorne sa možno aj roztápam z každého jeho pohľadu, ale inak sa vo mne veľmi zmýlil.

            Prevrátil oči a vystrel sa. „Vážne som to nemyslel tak ako to vyznelo,“ začal sa hneď brániť.

            „Iste,“ zasmiala som sa a zamierila do svojej izby. Nasledoval ma bez ďalšieho slova, ibaže som sa zopár krát musela ohnať, aby som z tela striasla jeho rúčky šmátralky. „Ak s tým neprestaneš, tak ťa vyhodím. Aspoň budem mať čas na oddych,“ upozornila som ho, keď ma pred mojimi dverami chytil za boky a zozadu si ma pritlačil na veľmi intímnu časť jeho tela.

Prečo som mu už proste nedala facku a vážne ho nevyhodila? Hlavne za jeho odvahu a trúfalosť na mňa skúšať niečo takéto.

„To by si predsa neurobila,“ zasmial sa, keď som vošla do izby a okamžite sa zvalila na posteľ. Nech robí čo chce, ale ja pri hocakej činnosti teraz skrátka potrebujem byť vo vodorovnej polohe.

„Len ma ďalej pokúšaj,“ pozrela som na neho prižmúrenými očami a našla ho ako sa opiera o dvere. Ruky som dala za hlavu a pri tom sa natiahla, aby som si trochu uvoľnila stuhnuté svaly na chrbte.

„Očividne si neuvedomuješ, že to nie som ja, ten čo pokúša,“ povedal potichu a tón jeho hlasu ma prinútil mu pozrieť do očí. Prezeral si moju postavu rozvalenú na posteli a pri tom si zľahka prešiel jazykom po spodnej pere. Vôbec si neuvedomoval, že ho sledujem pri tom, ako ma takmer nehanebne vyzlieka očami.

„Ale nevrav,“ odpútala som jeho oči od môjho tela a svojím pohľadom ho akoby vyzvala k tomu, aby pristúpil bližšie. Nemienim s ním mať nič dnes a ani v nejakej extrémne blízkej dobe, takže na to môže rýchlo zabudnúť. Jedno však poprieť nemôžem, že jeho spoločnosť je mi veľmi príjemná a ak bude vedieť vydržať v mojej posteli bez toho, aby sa na mňa každých 5 sekúnd vrhol s novým úmyslom zviesť ma, tak tu pokojne môže zostať.

S úsmevom prešiel až ku mne a položil sa tesne vedľa mňa. akoby mi čítal myšlienky, ktoré sa mi hmýrili hlavou pred pár sekundami a skutočne sa o nič nepokúsil. Iba si ma pritiahol k sebe a ja som jeho hruď mohla využiť ako vankúš. Je pravda, že môj vankúš  je mäkší, ale teplo sálajúce z jeho trička a tá omamná vôňa sa postarala o to, že mi takmer okamžite začali klipkať viečka. Chytil ma za ruku, na ktorej začal kresliť prstom nezmyslené tvary a to ma upokojovalo ešte viac.