Obsessed [h.s.]

51. Kapitola

            „Ja som ti vravela, aby si to nerobila. Po tom, čo si všetko prežila s rodičmi a podobnými vecami si nemohla čakať, že bude normálna. Na ľudskej psychike to dokáže zanechať aj hlbšie rany.“ Zamudrovala. „Ale dosť bolo o nej. Radšej mi vysvetli, čo máš v pláne.“

            „Mám v pláne zistiť, čo Harry skrýva.“ Vysvetlila som jednoducho.

            Po dlhej chvíli mlčania, som na ňu pozrela a našla ju, ako na mňa hľadí so zodvihnutým obočím a prázdnym výrazom v tvári. „Naposledy, keď si sa chcela dozvedieť, čo skrýva si sa dozvedela zlé veci a dva mesiace si z toho bola úplne mimo. Naozaj to chceš riskovať?“

            „Iste. Nemôžem byť v nevedomosti a tiež nemôžem čakať, až mi to povie sám, pretože mám pocit, že toto nie je vec, s ktorou by sa chválil na počkanie. Ale keby si počula ten hovor, tak ako ja, pochopila by si ma. Ten jeho hlas, jeho slová. Všetko bolo príliš zvláštne na to, aby som to nechala len tak.“

            „Ale prisahám, že keď ho nachytáme, ako niekoho v tmavej uličke vraždí, tak idem na políciu a je mi jedno, že je to tvoja životná láska a bla bla bla.“ Upozornila ma. Za iných okolností by som sa možno jej vtipu zasmiala, ale akosi som pochopila, že to nebolo myslené úplne, ako vtip a tiež som sa bála toho, čo objavím. Čo zistím.

            „Na polícií budem ešte skôr, ako ty, keď budem niečo takého svedkom.“ Uistila som ju a odmlčala sa. Hľadela som cez čelné sklo do tmy a pri tom uvažovala, či to chcem skutočne urobiť. Mám ešte čas sa otočiť a odísť späť domov. Potešila by som Sam a možno by som si ušetrila bolesť, tak ako pred časom, keď som sa dozvedela o Harryho nehode a tým odhalila jedno z množstva tajomstiev.

            „Nie si si úplne istá, však?“ opýtala sa ma Anna tichým hlasom.

            Pozrela som na ňu a pokrútila hlavou. „Nie som si vôbec istá. Chcem o ňom vedieť všetko, ale chcem, aby to boli obyčajné veci a tajomstvá, ako napríklad, že týždeň nosí jedny ponožky, alebo sa sprchuje iba dva krát do týždňa...hlúposti tohto typu. Nechcem sa báť toho, že zistím niečo horšie, ako to, že pri nehode zabil ženu, keď bol opitý.“

            „Nebudem ti vravieť, že ťa chápem, pretože som v tvojej situácií ešte nebola, ale som tu s tebou, jasné? Ak to bude niečo zlé, tak mu nakopeme zadok a bude to.“ Usmiala sa na mňa a povzbudivo na mňa mrkla. Chcela som jej poďakovať alebo mať nejaký dojemný monológ o priateľstvách a priateľoch, ale cez zadné okno auta sa predrali lúče svetla.

            „Môže to byť on?“ opýtala som sa.

            „Neviem.“ Mykla Anna ramenami a pozerala do spätného zrkadla.

            „Skrč sa. Skrč sa.“ rozkázala som rýchlo, keď auto prechádzalo popri nás. Do tej doby sme si neboli isté, či to bol Harry alebo niekto iný zo susedstva, ale známy čierny Range Rover s tmavými sklami ma uistil, že práve toto je auto, ktoré chceme sledovať.