Som Ash zo Stovky

2. október

Zobudila som sa na druhom poschodí v drop shipe. Zo včerajška som si takmer nič nepamätala. Bolo mi zle a počas vracania do latríny som si prisahala, že piť už nikdy nebudem. Klasické sľuby, ktoré som si dávala aj na Arche a aj tak som ich nikdy nedodržala. No teraz, keď už mám 17 by sa mi to mohlo podariť.  Začali sa mi vybavovať spomienky zo včera a úprimne som bola rada, že oproti ostatným som neurobila nijakú multidebilnú-kravinu. Harper sedela pri našom stane a nožom ostrila kopiju. Od nej som sa dozvedela, že Octavia, Jasper, Bellamy, Clarke a Raven sú od včera pohrešovaný. Nebola som si istá, či sa skoro vrátia, no mala som pocit, že nech už šli kamkoľvek, vzali by ma so sebou, keby som sa tak neopila. Celý deň som strávila s Harper, Fox a Monroe, s ktorými sme sa dobre bavili. Vyrozprávali sme Monroe celý príbeh s Millerom a celý deň som sa mu snažila vyhnúť. Medzitým sa vo mne hromadili obavy o mojich priateľov. Nohu som už mala zahojenú a kedže mi Clarke posledných pár dní obväzovala ranu, dnes som už vedela, ako na to. Večer sa však dostala na pretras Monroeina rana na ruke. 

"Je to len škrabanec. Zošuchla som sa z kopca a oškrela o jednu skalu. Hneď sa to zahojí." ubezpečovala nás Monroe večer, zatiaľ čo sa pripravovala na hliadku.

"Máš ju na pravačke. Ako chceš strieľať, keď tú ruku nevieš ani poriadne vystrieť? Videla to už Clarke?" dohovárala jej Fox. 

"Clarke je od včera nezvestná. Stalo sa mi to, zatiaľ čo vy ste boli na párty."  

"Vtom prípade by mal ísť na tvoju službu dnes niekto iný." zahriakla ju Harper, a hneď sa aj postavila na znak toho, že je pripravená vymeniť si službu s Monroe. 

"Pôjdem ja." ozvala som sa odrazu a zastavila Harper. Všetci na mňa vytrieštili oči. 

"Harper, ty máš stráž v západnej časti. Ako chceš byť na dvoch miestach naraz?" pripomenula som jej a Harper stuhla. Zjavne si to vôbec neuvedomila. 

"A čo Miller?" šepla zvedavo. Ja som len pokrčila plecami. 

"Budem sa s ním musieť nejako pomeriť." povedala som skrúšene. Pravdou bolo, že som sa stretnutia s ním vážne obávala. Preto keď som sa o chvíľu rozlúčila s priateľkami a vyrazila k Millerovmu stanu, cítila som sa nervózne. Nemala som kde zaklopať, tak som len odhrnula plachtu a vošla do stanu. Miller sedel na malom pni a do debien ukladal muníciu. Zdvihol zrak ku mne a zamračil sa. 

"Kde počúvajú tvoje kamošky?" nevrlo precedil cez zuby. 

"Nieste náhodou najväčšia skupinka drbien v tábore?" Výraz mojej tváre sa zmenil. Áno, Harper a Fox milujú drby, no mne, Monroe a Octavii je to proti srsti. 

"Nie som tu pre to, aby som sa s tebou hádala. Som tu, aby som ti oznámila, že Monroe dnes nebude môj nastúpiť na stráž na južnej časti." povedala som rovnako nevrlo ako Miller mne. Ten sa ani len nepohol, len nemo čakal na dôvod jej neprítomnosti. 

"Včera na párty si zranila ruku a nevie ju ani poriadne vystrieť. V takomto stave nemôže strieľať." Miller chvíľu mlčal, díval sa na zoznam strelcov a pochopil, že v tábore asi nikoho schopnejšieho ako mňa nenájde. 

"Tak fajn." povedal napokon. 

"Ale najprv urobíme test triezlivosti. Mám pocit, že si opitá v jednom kuse." Prešiel sa stanom, vzal dve zbrane a bez slova sa vybral ku stene. Došlo mi, že si zjavne myslí, že som bola opitá, keď som ho prvý krát pobozkala. Túto teóriu som mu nehodlala vyvrátiť a v kútiku duše som trvala, že naša konverzácia sa k tomu nikdy opäť nedostane. Nasledovala som ho ku stene, kde mi dal zopár ľahkých cvičení. Zatiaľ čo som jedno z nich robila, spýtala som sa ho: 

"Nepošleme po nich oddiel? Sú preč už viac ako deň." Miller len pokrútil hlavou. Zjavne nemal v úmysle so mnou viesť konverzáciu a hovoril len vtedy, keď to bolo nevyhnutné. Po pár cvičeniach pravdepodobne pochopil, že v krvi už nemám ani kvapku alkoholu a tak mi odovzdal zbraň so slovami, že ma po dvoch hodinách vystrieda Sterling. Nemala som poňatia, ako vydržím byť dve hodiny v strehu, kedže niečo takého robím prvý krát. Zastala som teda svoje stanovisko a nazerala do tmy. Myšlienky mi opäť nejako zablúdili k Murphymu a Bellamymu. Rozmýšľala som, ako to bude ďalej, keď som začula hlasy. Inštinktívne som sa prikrčila a zbraňou mierila na les. Vyšla z neho skupina tínedžerov. A nebol to nikto iný ako pohrešovaný členovia Stovky Bellamy a spol. Ich hádku som zjavne počula len ja. 

"Všetko, čo sa pokazilo, sa dosralo, lebo mi nie ste raz v živote ochotný veriť!" počula som Finnov hlas. 

"Ak by sme ti verili, Octavia a Clarke by už boli dávno mŕtve!" kričal tentoraz Jasper.  Podľa ich ďalšieho kriku som vyzistila, že Octavia, Finn a Lincoln sa dohodli, aby sa Clarke stretla s  veliteľkou pozemšťanov a vyjednali mier. Clarke im však neverila a tak požiadala Bellamyho, aby zobral Raven a Jaspera a zbraňami im kryli chrbát. Nepovedala to však Finnovi, lebo en sa dohodol s Lincolnom, že stretnutie prebehne bez zbraní. Finn teda o zbraniach nevedel. Uprostred vyjednávania začal Jasper strieľať na nejakých zemšťanov, ktorý chceli podľa neho zastreliť Clarke. Viac som z ich hádky nepochopila, no mám pocit, že mi majú čo vysvetľovať. Zajtra zájdem za každým zvlášť a spýtam sa ich, čo sa dnes naozaj stalo.

Okolo polnoci som sa vracala do stanu, keď som uvidela Raven bežiacu s tvárou v dlaniach. Hneď som sa vydala za ňou. Priateľstvo k Raven mi vždy našepkalo, kedy ma moja priateľka potrebuje, a teraz tomu nebolo inak. Sedela v tuneli za výsadkovou loďou a horko plakala. V takomto stave som ju nevideli od doby, čo zatkli Finna. 

"Raven, čo sa stalo?" spýtala som sa jemne a sadla si k nej. Pritiahla som si ju do objatia a počúvala príbeh, ktorý mi cez vzlyky rozprávala. Myslela som, že to bolo ohľadom toho, čo sa stalo na stretnutí s pozemšťanmi, no pravda bola niekde úplne inde. Konečne totižto vyšlo najavo, že Finn mal opletačky s Clarke. Aký je len tento svet nespravodlivý! 

Vote a koment poteší. 

Vaša Emori :)