Som Ash zo Stovky

15. september

Ráno nám Clarke vyrozprávala všetko o včerajšej záchrannej výprave. Mne, Octavii, Rome, Harper a ponovom aj Fox a Monroe.

"Išli sme lesom. Viedol nás Finn, lebo má dobré stopárske znalosti." začala rozprávať.

"Vtedy sme vyšli na priestranstvo s vysokou trávou. Jasper bol pribitý na strome. Nechali ho tam ako živú návnadu. Keď som sa k nemu snažila dostať, zem podo mnou sa prepadla a ja by som bola spadla, nebyť Bellamyho. Jaspera sme potom dali dole. Rany mal vypálené a ošetrené." vravela a my sme ju so zatajeným dychom počúvali. Videla som slzu, ktorá stielka Octavii po líci. Objala som ju okolo pliec a ďalej počúvala.

"Potom nás napadla tá puma. V skutočnosti ju nezastrelil Bellamy, ale Wells..." Stuhla som. Všetci si mysleli, že pumu zastrelil Bellamy. Nemá právo o sebe šíriť klamstvá. Týmto sa ich dobrodružstvo skončilo. Ja som sa bez otáľania rozbehla za Bellamym. Keď ma uvidel, ústa sa mu roztiahli do širokého úsmevu.

"Prijímam tvoju včerajšiu ponuku na rozhovor." povedala som mu formálne.

"No to je úžasné." povedal a trochu nemotorne si utrel ruky do handry. Tento rozhovor nebude príjemný ani pre jedného z nás. V tábore sa teraz stavala stena, kvôli ochrane od pozemšťanov. Prišlo mi to ako najväčšia kravina, no na môj názor sa Bellamy nikdy nepýtal aj keď sme boli spolu. Kývol svojim kumpánom na odchod. 

"Prečo si prisluhuješ zásluhy za Wellsov úlovok?" spýtala som sa bez otáľania. Moja otázka ho zaskočila. Nečakal, že sa s ním budem chcieť baviť práve o tomto.

" No... jeho reputácii by to nepomohlo, ľudia ho nenávidia tak či tak, kvôli jeho otcovi. Neviem čo ti Clarke narátala, no nie všetko bola pravda. Ja som ju vtedy zachraňoval." odpovedal mi.

"Ak by som si mala vybrať, komu z vás dvoch verím, ty by si to veru nebol." odsekla som. Z jeho tváre sa úsmev vytratil. Nahradil ho previnilí pohľad.

"Už dlhšie som sa s tebou chcel rozprávať o tom, čo sa stalo na Arche." povedal smutne. No na tento rozhovor som ja veru náladu dnes nemala. Baby šli pozrieť Jaspera, pri ktorom bol teraz Monty. Chcela som ísť za nimi.

"Povieš mi to inokedy. Dnes na tvoje klamstvá nemám chuť." vyštekla som urazene a chystala sa na odchod. Jeho ruka ma však zastavila.

"Nikdy to už nebude ako predtým?" spýtal sa ma pochmúrne. Ani som sa neotočila. Nemohla som sa na neho ani pozrieť. Nie po tom, čo mi urobil. Do očí sa mi nahrnuli slzy.

"Nikdy." povedala som rázne a prehltla slzy. Pustil ma a ja som sa ráznym krokom vydala k výsadkovej lodi. Cez jeho otvor bola natiahnutá dlhá látka. Vnútri čosi robil Murphy. Zdvihol ku mne zrak a zasyčal:

"Ideš za Jasperom? Neviem dokedy vydržíme to jeho vzlykanie."

"Má bolesti." vyštekla som na neho. Ešte on mi tu chýbal. Nervy som už mala na prasknutie. 

"Možno by bolo lepšie ukončiť jeho trápenie." povedal už viac ľudsky. Zastavila som sa. Čo ak má pravdu. Možno je na tom tak zle, že sa už nikdy nevylieči. Bez slova som podišla k rebríku, ktorý viedol na hornú časť výsadkovej lode.

"Dúfam, že sa rýchlo zotaví." zakričal ešte za mnou a šiel plniť Bellamyho rozkazy. Neviem, či si to prial pre to, aby Jasper mohol žiť, alebo preto, aby nemusel počúvať to neustále vzdychanie. Možno si ma chcel len uzmieriť.

Moje myšlienky prerušili Jasperove hlasné vzlyky. Podišla som k nemu. Bol na tom naozaj zle. Clarke mu práve vymieňala obklady na ruke. O sa tvárila neuveriteľne zachmúrene. A Jasper nevnímal nič. Ostatné baby spolu s Viou nás o chvíľku opustili.

"Musíte ho zachrániť. Nie je môj naozajstný brat, ale je to moja rodina. Každá spomienka ktorú mám, je s Jasperom." vravel potichu Monty. Svoj zrak však odvrátil a ďalej sa venoval práci. Stále sa snažil opraviť rádio. 

"Vysielačka sa pri dopade zničila, takže jediné, čo o nás Archa vie je, či sme nažive alebo nie a to vďaka náramkom, ktoré si tí idioti dávajú dole. Nemôžeme im nijako povedať o pozemšťanoch, tunajšej vegetácii ani o tom, čo potrebujeme. A vďaka Bellamymu si teraz Archa myslí, že je to tu nebezpečné." vravel Monty, aby sa vyhol trápnemu tichu, ktoré nastalo. Hodila som na Clarke ustarostený pohľad. Pridala som sa k nej, ošetrovala Jaspera a pritom počúvala Montyho výklad:

"Myslím si, že by som vedel pomocou náramkov skonštruovať niečo, s čím by sme mohli s Archou komunikovať." 

"Ak budeš čokoľvek potrebovať, obráť sa na mňa." ubezpečila som ho a podávala Clarke ďalšiu handru z roztrhaného trička. Všimla som si, že je to tá istá, ktorú Octavia nosila na nohe. Nevšimla som si, kedy si ju dala dole a ani neviem, či na to nebolo ešte priskoro. 

"Samozrejme. No podľa tvojich výsledkov na Arche budeš môcť akurát tak utierať prach." zažartoval Monty nespúšťajúc zrak z prístroja. 

Clarke o chvíľu odišla a ja som sa ocitla s mojimi dvoma najlepšími priateľmi sama. Keď som si nás troch predstavovala na Zemi, nikdy som si nemyslela, že skončíme takto. Ja takmer priotrávená bobuľami, Monty s obrovskými kruhami pod očami, lebo ešte nespal, odkedy sme pristáli a Jasper, stále bojujúci o život. Vyšla som von. Murphy práve rúbal drevo. Pousmiala som sa. Viac vysmiata však ku mne prišla Octavia.

"Neuveríš, čo sa mi teraz stalo." povedala a zatiahla ma nabok od ostatných zo Stovky. 

"Vidíš tam ten dutý strom?" spýtala sa ma a ukazovala na dub na druhom konci tábora. Prikývla som. Netušila som, kam tým mieri. 

"No tak tam som dnes zbadala fosforeskujúce motýle. Šla som za nimi a hádaj čo? Bolo tam celé hniezdisko tých motýľov. Zajtra ťa tam vezmem. No a potom..." odmlčala sa, pretože okolo nás prešiel Atom. Sladko sa na O usmial a ona mu jemne zamávala. Hodila som po nej udivený pohľad. Naklonila sa ku mne bližšie a pošepla mi: "Pobozkal ma." 

"NO NIE!" vykríkla som nadšene a vyžiadala si tak pozornosť zopár členov Stovky. Aj Atom k nám otočil hlavu. Via sa začervenala a odtiahla ma k sedačkám. Pravdaže, chcela som podrobnosti. Prvý bozk vo Viinom živote, to je čosi! 

"Ale, čo Jasper?" opýtala som sa po chvíli. 

"Nebolo medzi vami niečo?" Octavii klesla nálada. 

"Clarke vravela, že to možno... možno neprežije." povedala potichu. Zamračila som sa na ňu, no prv, než som stihla čokoľvek povedať, pokračovala: "Bolo medzi nami nejaké to napätie, no každopádne si nie som istá, no s Atomom som." Bolo mi to trošku ľúto, lebo by boli spolu zlatý, no ďalej som už Jaspera nespomínala. Večer som písala denník o včerajšej udalosti. Keď sa ma na to Monty spýtal, povedala som, že je to len osobné a ďalej sme sa už len hádali o tom, aby si šiel už konečne ľahnúť. Ja som zostala bdieť pri Jasperovi. Teraz ma potrebuje viac než kedykoľvek pred tým.

Vote a koment poteší.

Vaša Emori :)