20. septembra

30 1 0
                                    

Včerajší deň som strávila viac menej len vo výsadkovej lodi s Jasperom. Bellamymu aj Johnovi som sa snažila za každú cenu vyhnúť. Dnes ráno som vyšla z výsadkovej lode a ako každé vždy som sa vybrala k blízkemu potoku umyť sa. Aj by som tak urobila, keby ma nezastavil udychčaný Finn: 

"Toto by si mala vidieť." Začudovala som sa, no nechala som ho odtiahnuť ma na druhú stranu tábora. Tam som našla plačúcu Clarke a mŕtve telo patriace černochovi. Premkla ma hrôza, keď som zistila, že je to Wells. Pomaly som k nej podišla a chytila ju za rameno. Bellamy, ktorý tam bol celý čas ju držal za ruku. V úľaku z Wellsovej smrti som sa nad tým nestihla začudovať. Doobedie sme teda strávili jeho pohrebom, kým ostatný členovia Stovky dokončovali obrannú stenu. Pozrieť sa prišiel dokonca aj Jasper, ktorý prvý krát od svojho zranenia pri rieke opustil výsadkovú loď. Sedel na kameni neďaleko pohrebiska, pretože odmietal ísť vonku za stenu. S Octaviou sme poznamenali, že to bude traumou. Dnes som sa Bellamymu už nevyhla. Keď sme Wellsovo telo zasypali hlinou, potľapkala som Clarke po pleci a so slovami, nech sa drží som sa vrátila späť do tábora. Vedela som, že kancelára Jahu budú zaujímať okolnosti smrti jeho syna a tak som sa vybrala za jediným človekom, ktorý by mi mohol upresniť Wellsovu smrť. 

"Finn ho našiel dnes ráno, keď si šiel zabehať. Nič viac o jeho smrti nevieme." povedal mi Bellamy a ďalej lanom viazal dve brvná k sebe. 

"Žiadna zbraň alebo iná podozrivá vec?" spýtala som sa a snažila som sa nedívať na jeho obnaženú hruď pokrytú kvapôčkami potu v tomto jesennom teple. 

"Mal prebodnuté hrdlo. Asi tak ho pozemšťania zabili." povedal ďalej a ani na mňa nepozrel. Bola som tomu rada, pretože mi vyhŕkla slza. Ani neviem, či zo strachu o svoj život, alebo zo straty Wellsa, ktorého som bez tak veľmi dobre nepoznala, alebo z toho, ako odmerane a arogantne sa Bellamy voči mne správa. Ako by som to bola ja, ktorá urobila chybu. Otočila som sa na päte a bez slova som zamierila do výsadkovej lode na druhé poschodie, lebo tam som sa cítila najlepšie. Jasper tam opäť sedel s O a aj napriek tragédii tam panovala dobrá nálada. Usmiala som sa na nich a usadila sa do kúta. Vytiahla som denník a začala opisovať Wellsovu smrť. Napriek hlasnému smiechu dvoch priateľov vedľa som celkom dobre opísala všetky okolnosti, hoci ku koncu som skĺzla do vlastných úvah o koncepte života a smrti. Keď som si to potom po sebe prečítala, radšej som celú jednu stránku vytrhla a zápis dnešného dňa som dokončila trochu neeticky vzhľadom k tomu, že tieto riadky raz možno bude čítať otec chlapca, ktorého túto noc zavraždili pozemšťania.

Vote a koment poteší.

Vaša Emori :)

Som Ash zo StovkyWhere stories live. Discover now