Som Ash zo Stovky

30. september

Ráno som sa zobudila v Bellamyho náručí. Hlavu mal položenú na mojich prsiach a rukami obopínal môj driek. Hladila som ho po chrbte a hrala sa s jeho kučerami, keď sa náhle zobudil. Rozospato hľadel na mňa a klipkal očami. 

"Bol to len sen alebo si ma včera naozaj pobozkala?" zasmial sa.

"Myslím, že to bola realita." odvetila som veselo. Chvíľu sme sa len túlili a užívali sme si prítomnosť jeden druhého, keď sme už obaja uvážili, že je čas vstať. Väčšina členov Stovky už bola hore. Čomu som však musela čeliť po zvyšok dňa, boli drby. Totižto už o pár minút polovica tábora vedela o tom, že som prespala v Bellamyho stane. Na prezieravé pohľady a šepkanie som nereagovala a našla som si miestečko pri babách a Montym. Spolu sme šili nové stany. 

"Takže ste teraz s Bellamym opäť spolu?" zmenila Harper tému z Millerových svalov na môj nový vzťah. Zvedavé oči mojich priateľov sa do mňa priam zavŕtali. Väčšina z nich bola priateľská, no v očiach Octavie som videla čosi iné: hnev. 

"Nuž, áno..." priznala som a neubránila sa červeni na mojich lícach. Nasledovali dobromyseľné posmešky a priateľské potľapkávanie. 

"Takže ti je zrazu jedno čo urobil tomu pozemšťanovi? Alebo si zabudla, že pred pár dňami kvôli nemu vypustili na Arche 300 ľudí?" ozval sa zo zadu nepríjemný hlas. Octavia ma priam prepaľovala pohľadom. 

"Pravdaže nezabudla." ohradila som sa. 

"Len si myslím, že každý si zaslúži druhú šancu. Navyše poznám jeho dôvody." 

"Tých šancí si mu už dala." odfrkla Via, podala Fox roh stanu, ktorý spolu s ňou šila a odišla z výsadkovej lode. Ja som sa len nemo dívala za svojou sestrou. Nastalo trápne ticho. Každý sa ho snažil ignorovať, Harper a ho dokonca snažila prerušiť, no lamentovanie nad tým, aká je škoda, že Miller je gay sa už zunovalo. Nakoniec som to už nevydržala a odišla na druhé poschodie výsadkovej lode. Vytiahla som svoj denník a stručne opísala situáciu v tábore za posledné dni. Nebolo toho veľa, o čom sa dalo písať, no ja som sa proste potrebovala niekomu zdôveriť. Octavii sa nemôžem otvoriť, Monty je konečne po dlhej dobe veselý a nechcem ho zarmucovať, Jasper nikdy nerozumel mojim pocitom a ešte som nenabrala úplnú dôveru k Bellamymu. Vtom mi začal po rozume behať Murphy. Nerozumela som, ako to, že ho mám ešte stále v hlave, no snažila som sa na neho rýchlo zabudnúť. Vytrhla som jednu stranu a začala ju plniť osobnými vecami. Vypísala som tam všetok zármutok, obavy aj strach. Zápisník som potom opäť zavrela do debny a vrátila sa dolu. Skupinka, ktorá šila stany sa už rozpadla. Vonku bolo príjemne. Obloha začala meniť farbu. Prichádzal večer. Vtom som uvidela Bellamyho a jeho kumpánov. Čosi plánovali a mne sa to nepozdávalo. 

"Môžme sa porozprávať?" pribehla som a skrúšene sa ozvala. Bellamy sa ku mne otočil a pousmial sa. Pokynul svojim priateľom a spolu sme zamierili do jeho stanu. Posadil si ma na jeho kolená ako malé dieťa a vášnivo ma pobozkal. Trochu sa trhol, keď som sa od neho náhle odtiahla.

"Deje sa niečo?" premkol ho strach. Zakrútila som hlavou, hoci to nebola pravda. 

"O čom si chcela hovoriť?" 

"Už ani neviem. Len som si ťa chcela na chvíľu ukradnúť." Bellamy sa usmial ešte viac. 

"Ja som sa však chcel s tebou o niečom baviť." priznal po chvíli bozkávania, ktoré sa nebezpečne zvrhovalo. 

"Octavia niečo tají. Stále niekam odbieha a ja neviem kam." povedal rýchlo.Hodila som na neho ustarostený pohľad aj cez to, že sme obaja veľmi dobre vedeli, za kým Via chodí.

"Skúsim niečo zistiť, keď sa vráti, no nič nesľubujem. Octavia ma práve teraz nemá veľmi v láske." Bellamy sa začudoval: 

"Prečo?"