Som Ash zo Stovky

9. október

Keď som sa ráno zobudila, necítila som sa tak zle ako včera. Chcela som si rukou pretrieť čelo, keď som si uvedomila, že ju niekto pevne drží. Vedľa mňa na stoličke sedel John Murphy a driemal. Ruku mal celkom meravú, no pevne ňou držal tú moju. Pousmiala som sa. Takto sme zrejme spali celú noc. Pokúsila som sa postaviť. Prekvapilo ma, že som našla silu v rukách. Murphy sa na stoličke zamrvil. Keď spal, vyzeral veľmi milo. Pripomenulo mi to noc v Lincolnovej jaskyni. Prstami som mu odhrnula prameň vlasov z tváre. Napriek nepekným ranám stále vyzeral neuveriteľne sexi. Vtom zaklipkal očami. Pomaly sa prebúdzal. Keď uvidel moje prsty pohrávajúce sa s jeho vlasmi a letmý úsmev na mojich perách, sám sa usmial. Moje líca trochu zčervenali, no snažila som sa to ignorovať. 

"Dobré ráno." prerušila som ticho. Murphy mlčal. Topil sa v mojich očiach a nevedel z nich odtrhnúť zrak. Vtom mu pohľad skĺzol k mojím perám. Vedela som na čo myslí a musím uznať, že presne to som chcela aj ja. No musela som odolať. Ani neviem prečo. Kvôli mame? Bellamymu? Octavii? Alebo snáď Murphymu? Či celej tejto pekelnej situácii? Uhla som pohľadom. 

"Už mi je lepšie. Asi pôjdem von." oznámila som mu a pohľadom behala po celej výsadkovej lodi, len aby som sa nemusela dívať na neho. Murphy len mykol hlavou a pomohol mi zliesť. Bez slova som potom opustila výsadkovú loď, no vedela som, že sa za mnou John díva. Zamierila som do môjho stanu. Monroe s prestrelenou nohou ležala na svojej posteli, Harper bola pravdepodobne na stráži a Fox sa hrabala v svojich veciach. 

"Ahojte." pozdravila som a tým si získala ich pozornosť. Fox vyskočila a silno ma objala. Monroe by urobila to isté, keby jej to noha dovolila. 

"Už sa cítiš lepšie?" spýtala sa ma Fox. 

"Áno, no stále sa mi ešte trochu točí hlava." 

"Neboj, aj mne. Clarke vravela, že je to normálne." ubezpečovala ma Monroe. 

"Kde je Octavia?" spýtala som sa. 

"V mäsiarni, dnes má službu spolu s Murphym." vysvetľovali mi. Zamračila som sa. Moja sestra a ex-priateľ v údiarni? To neznie dobre. Moje obavy sa potvrdili. O chvíľu sme začuli krik a ja s Fox sme vybehli zo stanu. 

"Čo sa deje?" kričala Monroe zo stanu, no nemali sme čas vysvetľovať jej, že práve nám horí údiareň so všetkými zásobami mäsa, čo sme za ten skoro mesiac na Zemi stihli našetriť. Utekali sme spolu s ostatnými členmi Stovky k potoku, naberali vodu do hrnčekov, fľiaš, dóz, vedier, proste všetkého, čo nám prišlo pod ruku. O chvíľu voda pohltila aj posledné plamienky. 

"To je všetko tvoja vina!" kričal Murphy a vrhol sa po jednom chalanovi, ktorý pravdepodobne dotváral trojicu na dnešnej službe. 

"Nemal si to tak prekurovať!" Našťastie Bellamy zasiahol včas a nejako rozzúrený dav, vlastne len Murphyho, ukľudnil. 

"Čo budeme teraz robiť?" spýtalo sa nejaké dievča a pozrelo na tú spúšť. Mäso tvorilo trištvrtinu našich zásob. Bellamy nehybne stál, no potom sa z nejakého neznámeho dôvodu pozrel na mňa. A ostatný tiež. Priam ma prepaľovali pohľadom, no ja som mala hlavu celkom prázdnu. Ešte som sa nestihla vrátiť do módu "rozhodni sa inak všetci umrieme" a situácia mi začala byť nepríjemná. Väčšinou sa takéto otázky pýtali Bellamyho, nechápala som, prečo sa s tým teraz otáčajú na mňa. Pochopila som to po pohľade na Millera. Zjavne všetci vedeli, kto obnovil obranný systém a urobil ho dva krát účinnejším. 

"Zjavne treba ísť na lov." povedala som napokon. Bellamy vyvalil oči. 

"Teraz nemôžeme ísť na lov. Pozemšťania môžu byť kdekoľvek v týchto lesoch. Zabijú nás." protestoval.