Som Ash zo Stovky

7. október

Pokojne som spala v svojom stane, keď som začula krik. Boli asi štyri ráno a krik prichádzal z prízemia výsadkovej lode. Rýchlo som sa obliekla a vybehla zo stanu. Vonku už postávalo zopár členov Stovky, ktorý sa taktiež zobudili na dievčenský krik. Vošla som do výsadkovej lode, kde sa už Clarke snažila pomôcť Murphymu a Finn zatiaľ vyvádzal vystrašené dievča von z lode. Podišla som bližšie aby som videla, čo sa deje. Pohľad na Murphyho, ktorý zvracia krv a nie a nie prestať ma bude mátať snáď do konca môjho života. Zostali sme pri ňom až do rána, kedy sa mu trochu polepšilo a konečne zaspal. Nás s Clarke ale čakali povinnosti. Riešili sme v jej stane, čo ďalej urobíme s Murphym, keď som si zrazu všimla jej oči. Krvácali. 

"Bože môj..." vykríkla, keď si to uvedomila. Okamžite sme zamierili k jedinému zdroju vysvetlenia, ktorý nám zišiel na um: Murphy. Chceli sme od neho presné informácie o tom, ako ušiel.

"Nikto tam nebol a nechtiac nechali otvorené dvere mojej klietky, tak som zdrhal." chrapčal ospalo, pretože sme ho práve zobudili.

"Čo to znamená?" spýtala som sa Clarke.

"Zrejme nás vďaka Murphymu nakazili nejakou chorobou. Ale chorý nie sme všetci, takže to znamená, že sa to musí prenášať dotykom." odpovedala mi znepokojene Clarke. Murphy sa s obavami pozrel na mňa. Bellamy, neustále zazerajúci na Johna sa otočil ku Clarke. 

"Nariadime povinnú karanténu. Tí, ktorý už majú príznaky budú na prízemí s Murphym a tí, čo sa dotkli, ale nemajú príznaky pôjdu na prvé poschodie." vravela Clarke.

"A čo tí ostatný, ktorých sa dotkli nakazený?" spýtala som sa.

"Niekde začať musíme." znela odpoveď. A tak som skončila na prvom poschodí. Bola tam so mnou aj Fox, lebo som ju ráno objala. Ležali sme na holej zemi, lebo všetky provizorné postele boli na prízemí, ktoré sa pomaly zapĺňalo. Asi okolo obeda za mnou prišla Raven. Sadla si ďaleko odo mňa a začala rozprávať: 

"Akurát sa skončila porada. Bellamy si myslí, že útok musí byť veľmi blízko, keď sa rozhodli nás nakaziť touto horúčkou. Navrhla som, aby sme použili hydrazín, pohonnú látku z lode Exodus, čo stroskotala na Zemi, lebo je veľmi výbušná. Dohodli sme sa, že z nej vyrobíme bombu a odpálime most, ktorý delí údolie pozemšťanov od nášho. Dúfame, že spoň pár dní oddialime útok. Bellamy chcel vedieť, čo si o tom myslíš." 

"Tak prečo za mnou Bellamy neprišiel sám?" spýtala som sa pokojne. Fox sa uchechtla. Raven len pokrčila plecami. 

"Fajn, súhlasím. Čo iné nám ostáva." povedala som napokon a spolu s Raven som zamierila na prízemie. Rozhodla som sa, že pomôžem Clarke postarať sa o chorých, lebo ich vôbec nebolo málo. Po chvíli sa k nám pridal aj Murphy, ktorý sa už cítil lepšie. 

"Vieš, čo to znamená?" spýtala sa ma Clarke potichu. Zakrútila som hlavou. 

"Horúčka nás nezabije, len na pár dní oslabí. Plánujú útok v najbližších dňoch." Po chrbte mi prebehol mráz. Už dlho som sa psychicky pripravovala na to, že bude vojna, no teraz, keď vieme, že všetci z Archy sú mŕtvy a proti pozemšťanom sme na to sami, to bolo ešte horšie. Chvíľu som sa venovala chlapcovi, ktorý na tom vyzeral veľmi zle, keď som uvidela pri dverách výsadkovej lode Octaviu. Rukou som mávla, aby prišla ku mne. 

"Nikoho a ničoho sa nedotýkaj." radila som jej. 

"Vraj sa to prenáša dotykom." 

"Hej, počula som." pritakala Octavia. Znepokojene pozerala po chorých členoch Stovky a zjavne jej bolo zle. 

"Potrebujem, aby si šla za Lincolnom." šepla som jej smerom tak, aby to nikto nepočul. Octavia vyvalila oči. 

"Teraz? Prečo? Pozemšťania môžu byť kdekoľvek." pýtala sa a ja som jej ukazovala, aby bola tichšie. Presunuli sme sa do zadnej časti prízemia výsadkovej lode a sadli sme si do posledného radu. 

"Je jediný, kto na túto horúčku môže mať liek." krčila som sa medzi sedadlami a cez škáru medzi nimi som videla, ako vynášajú von telo bezvládneho chlapca, o ktorého som sa pred chvíľou starala. Po líci mi stiekla slza. Keby to všetko nebolo také ťažké! 

"Rozumiem." pritakala Via a moju slzu ignorovala. Natiahla sa po bozk na rozlúčku, no rýchlo kŕčovito zastala, lebo pochopila, že to teraz nie je vhodné. Rozutekala sa von z výsadkovej lode a ja som sa vrátila k svojej práci. Morálka na prízemí rýchlo klesla na bod mrazu. Vzduchom sa začala šíriť nepríjemná emócia: strach. O asi pol hodinu vyniesli z výsadkovej lode nebohé telo ďalšej dievčiny, ktorá podľahla horúčke. Neviem prečo, no zdalo sa mi, že Murphyho výraz, keď ju odnášali, skrýval ľútosť. Hneď na to sa k nám pridal Bellamy.

"Ak niečo neurobíme, strhne sa tu panika." šepol Clarke a mne. Nanešťastie to zakríkol. Fox kýchla krv do tváre nejakému chalanovi zo zbraňou, ktorý postrelil Monroe. Prepukla panika. Vyľakaný členovia Stovky vyťahovali zbrane, mierili jeden na druhého, všade bol krik a panika. Ja som len stála na mieste, sledovala ten hurhaj a nevedela, čo robiť. Vtedy poludňové slnko preťal výstrel do vzduchu. Clarke, s očami stále krvácajúcimi, stála na prahu výsadkovej lode a v ruke držala zbraň. Nastalo ticho. 

"Nevidíte to? Presne toto pozemšťania chcú, paniku. Všetci sa vráťte na svoje miesta. Vy dvaja a ty s tým melírov, do lode." kričala rozkazy a utekala k Monroe. Ja som sa konečne spamätala. Rozohnávala som stále znepokojený dav, keď do tábora vletela Octavia. Bellamy vyvalil oči a okamžite pozrel mojím smerom. Jeho pohľad prezrádzal tušenie, že ohrozenie Octavie bola moja pomsta jemu. Mne to teraz ale bolo fuk.

"Pozemšťania zaútočia na svitaní. Na túto horúčku liek neexistuje. Je to len prechodné, má nás to oslabiť." vyhŕkla O. 

"To povedz tým dvom." vykríkol niekto z davu. O sa otočila k telám dvoch jej priateľov. Chvíľu na nich nemo zízala, akoby čakala, že sa z ničoho nič prebudia, no jej priania neboli možné. 

"Väčšina z nás je imúnnych." povedala skleslo. Bellamy zvolal poradu, no ja som zamierila s Viou do lode. Nemusím byť na porade, aby som vedela, že v takomto stave nemáme šancu vyhrať. Pri hradbách stáli ľudia, ktorý nemali páru čo robiť so zbraňou, pretože všetci strelci boli nakazený. Podvečer zavítal do výsadkovej lode Bellamy. Krv, ktorá mu tiekla z nosa jasne naznačovala, že je nakazený. S O sme sa o neho snažili čo najlepšie postarať.

"Jasper s Raven idú odbachnúť most. Nezadrží to síce pozemšťanov na dlho, ale aspoň budeme mať pár dní na zotavenie." vravel mi, zatiaľ čo som mu prikladala k perám hrnček s vodou. Bolo na ňom vidno, že je zničený. Hladila som ho po tvári a držala ho za ruku kým nezaspal. No roboty bolo stále veľa. Do lode vchádzali nový a nový nakazený a nikto neodchádzal. Clarke už bola úplne vyšťavená a Monroe konečne zaspala. Prikryla som ju dekou a chvíľu sa dívala na jej pokojnú tvár. Je to bojovníčka. Zvládne to. Vonku už bola tma, keď sme začuli výbuch. Vyšli sme pred výsadkovú loď a ukazovali na veľký dymový hríb neďaleko nás. Jasperovi sa to teda podarilo. Asi tak o hodinu dorazila výprava späť.  Za veľkého potlesku prechádzali táborom Jasper s Montym a ja som mala tušenie, že Monty už u Raven spať nebude. Za nimi šiel Finn a vliekol so sebou Raven s tvárou celou od krvi. Okamžite som ju zobrala a spolu s Clarke sme ju odniesli do výsadkovej lode. Bola som unavená. Spomenula som si, že by som ešte mala písať denník, na ktorý som v poslednom čase zvysoka srala, no nenašla som silu. Odbehla som si po vodu a keď som sa vrátila, minula som sa zo zroneným Finnom. V lodi som našla Raven ležať s hojdacej sieti. Cez slzy mi vysvetľovala čosi o tom, že medzi ňou a Finnom je definitívny koniec. Myslela som, že to bolo uzavreté už dávno, no zjavne som sa mýlila. Bolo mi najlepšej priateľky ľúto. Viem, akú dôležitú rolu v jej živote hral Finn a viem si predstaviť, aké bolo ťažké prijať, že miluje inú. Aj pre mňa to bolo. Postarala som sa o ňu a potom si sadla ku stene výsadkovej lode. Prisadol si ku mne Murphy.

"Otrocká to robota, to to zdravotníctvo, hejže?" spýtal sa ma v svojej podstate celkom veselo.

"Najprv práca, potom zábava." odvetila som. Pozrel na mňa prefíkane s pozdvihnutým obočím a ja som si uvedomila, ako to znelo.

"Drž hubu, John Murphy."

Vote a koment poteší. 

Vaša Emori :)