Octavia ma objímala okolo pliec. Sedela som na zemi totálne zničená a nevedela som sa pohnúť. Pravda akoby ma prikula k zemi. Vtom som začula Bellamyho hlas:
"Vezmite ich do výsadkovej lode a nepustite ich, kým nebude koniec." Opatrne som zdvihla hlavu. Uvidela som štyroch chalanov zlovestne kráčajúcich k nám. Vedela som, že som proti nim bezmocná.
"Nedovoľ im to, O. Musím Bellamyho zastaviť." šepkala som jej plačlivo. Via na chvíľu zaváhala. Vedela, že proti štvorici namakaných chalanov nemáme my dve s poranenými nohami veľké šance. Aj cez to sa však v zlomku sekundy prudko postavila a dostala ma na nohy. Utekali sme preč od štvorice chalanov a bližšie k Murphymu, ktorému práve okolo krku zavezovali slučku. Tí sa za nami pravdaže rozbehli. Kričali sme cez dav krvilačných delikvetov na Bellamyho. Ten, keď nás zbadal, kýval na našich "ochrancov", že nás v dave našiel.
"Bellamy, možno, možno naozaj zabil Wellsa, ale my sme lepší, nazaslúži si za to zomrieť." vravela som mu so slzami v očiach.
"Takže vieš, že je vrah a aj tak sa ho zastávaš?" oboril sa na mňa a hnev v jeho očiach ešte vzrástol.
"Už som to raz spravila." odvetila som rázne a potiahla nosom. Bellamyho tvár skamenela. Vedel presne, na čo som narážala. Mocné ruky jedného z delikventov odsotili odo mňa Octaviu a ja by som, nebyť Finna, spadla. Pozrela som sa do Bellamyho tváre a vedela som, čo ide spraviť.
"NIE!!" zakričala som z dna mojich síl a napriek Finnovi som padla na zem. Bellamy práve odsotil stoličku, na ktorej Murphy stál. Teraz sa, celý od krvi, mykal vo vzduchu a slučka na jeho krku mu vysávala z tela život. Pozerala som sa do jeho krvou a strachom podliatých očí a radšej som sa zavŕtala Finnovi do trička, pretože som nezniesla ten pohľad. Scenéria to bola strašná. Chlapec, ktorého som dneska ráno bozkávala práve teraz umiera rukou môjho ex a všetci zo Stovky sa tomu tešia.
"Murphy to neurobil. Ja som zabila Wellsa!" ozvalo sa spoza mňa. Odtrhla som sa od Finnovej bundy a pozrela na malé dievča za mnou. Bola to Charlotte, dievča, ktoré nocovalo so mnou a Bellamym v jaskyni, keď les pohltila žltá hmla. Clarke okamžite priskočila k polomŕtvemu Murphymu a odviazala povraz, na ktorom visel. Začalo sa mi opäť zahmlievať pred očami. Všetko sa mi zdalo také zložité. Ani som sa nenazdala a znova som padla Finnovi na kolená. Tentoraz som omdlela. Vedomie som nabrala asi po dvoch hodinách. Bola som otupená, no jasne som si spomínala na všetky podrobnosti. Ležala som na druhom poschodí výsadkovej lode na mieste, kde pred tým odpočíval Jasper.
"Si v poriadku?" ozval sa spoza stroju priateľský hlas. Bol to Monty.
"Čo presne sa stalo?" spýtala som sa pretrela som si rukou tvár.
"Clarke vravela, že by si nemala vstávať." povedal mi a konečne prestal pracovať na prístroji, s ktorým dúfal, že sa spojí s Archou.
"Čo sa stalo po tom, ako som omdlela?" zopakovala som otázku a dožadovala sa odpovede.
"No... Murphyho sa podarilo zachrániť, no s Charlotte to bolo zložitejšie. Murphy chcel jednoznačne pomstu, chcel, aby ju obesili. Bellamy s tým ale nesúhlasil. Finn a Clarke teda vzali niekde Charlotte, Bellamy ide po ich stopách, aby zastavil Murphyho, ktorý ich so skupinkou svojich kumpánov tiež hľadá." vravel mi a mňa premkol strach. Ak Murphy doteraz vrahom nebol, dnes sa ním možno stane. Musím ho zastaviť. S námahou som sa postavila zo svojho provizorného lôžka.
"Kam si myslíš, že ideš. Bellamy mi povedal, že mám dohliadnuť na to, aby si tu ostala. A Clarke vravela, že si ešte slabá na to niekam chodiť." vravel mi, no ja som ho nepočúvala.
"Čo si myslí Bellamy mám v riti." odsekla som, no keď som stúpila na rebrík, ktorým sa šlo dole, podlomili sa mi kolená. Noha, ktorá mala niekoľko dní len odpočívať bola za dnešok až príliš premáhaná.
"No Clarke má možno pravdu." povzdychla som si a pozrela na Montyho.
"Monty, nemôžem im dovoliť toto urobiť." povedala som mu a dúfala, že ho to nejako ovplyvní.
"Obávam sa, Ash, že toto nie je v našich rukách." krútil hlavou a podal mi ruku, aby som sa vrátila späť k nemu.
"V mojich áno. Bellamy je na mňa stále naviazaný a Murphy... tomu na mojom názore záleží." oponovala som. Monty sa díval na moje slabé nohy, ktoré ešte stále stáli na rebríku a tvár, ktorá bola vo vytrvaní, pretože sme obaja vedeli, že sama sa tam nedostanem.
"Tak fajn. Ale pôjdeme len kúsok od tábora. Ak ich nenájdeme, vrátime sa." súhlasil napokon. Široko som sa na neho usmiala. S námahou som zliezla rebrík na prízemie výsadkovej lode a spolu s Montym sme zmizli v tme. Túlali sme sa lesom asi 15 minút, moja noha bolela stále viac a viac, no ja som sa nevzdávala. Už sme sa chceli vrátiť, keď sme v diaľke uvideli fakľu a mužské hlasy. Bola som presvedčená, že je to Murphyho skupinka. Pridali sme do kroku, keď sme o niečo zakopli. Nie niečo, niekoho. Vykríkla som. Predo mnou ležali mŕtve telá Triny a Pascala. Horko som sa rozplakala.
"Je mi to ľúto, je mi to tak ľúto." šepkala som, no Monty ma ťahal za tričko:
"Ash. Mrzí ma to, ale musíme ísť. Niečo sa deje." Mal pravdu. Konečne sme uvideli, kde postavy naozaj stoja. Boli na útese. Videla som Murphyho, ako drží Clarke s nožom v ruke. Bellamyho, ako chráni Charlotte. Pozrela som na telá mojich mŕtvych priateľov.
"V mieri opusť tieto brehy,
a v láske nájdi druhé. Bezpečný prechod na tvojich cestách,
až po tú poslednú po Zemi.
Šťastnú cestu.
Nech sa znovu zídeme." recitovala som slová, ktoré ma naučili z Archy. Vlepila som im na líca posiate popáleninami od žltej hmly pusy a oprela sa o Montyho. Musela som sa čo najrýchlejšie dostať k nim.
"Nemôžem dopustiť, aby sa Clarke niečo stalo. Nemôžem. Je mi to ľúto." počula som Charlotte. Keď sme sa s Montym dostali na útes, už sme ju nevideli. Len Clarke a Bellamyho plačúceho nad útesom. Hneď mi všetko došlo. Charlotte skočila z útesu... Bellamy sa obzrel po Murphym a vyskočil k nemu. Vrazil mu takú ranu, že spadol na zem. Tráva okolo neho bola nasiaknutá krvou.
"Ja ťa zabijem!" kričal a mlátil doňho.
"Bellamy. NIE!" vykríkla som. Konečne si ma všimli.
"Čo tu robíš?" spýtal sa naštvane, no stále držal polomŕtveho Murphyho.
"Ak sa ho opäť zastaneš aj po tomto..." nedopovedal, lebo som mu skočila do reči.
"Nie. Nechaj ho žiť s tým, čo sa z neho stalo. Nechaj ho napospas pozemšťanom." povedala som tvrdo.
Vote a koment poteší.
Vaša Emori :)
BINABASA MO ANG
Som Ash zo Stovky
Fanfiction"Miluješ Bellamyho?" vypadlo z neho odrazu. V jeho hlase nebolo cítiť ani iróniu, ani posmech, ale závisť. Touto otázkou do ticha ma zaskočil. Prikývla som. "Klameš." vyhlásil pokojne. "Ak by si ho milovala tak, ako mi o vás rozprávala Monroe v ce...
