Som Ash zo Stovky

19. september

Zobudila som sa s Viou po boku vedľa Jaspera. Nemala som chuť sa s nimi takto ráno baviť, tak som si zobrala denník, sadu pier a vyrazila vonku. Bolo skoro ráno a všetci ešte spali. Posadila som sa na vonkajšie sedačky a sledovala som východ slnka. Mám kopec času premýšľať o Bellamym. Rozišla som sa s ním len pred pár mesiacmi, vtedy som sa ale snažila viac pomôcť Octavii z väzenia ako rozmýšľať nad ním. No a potom mi Jaha oznámil, že má vyšlú spolu so Stovkou na Zem, teda ak nechcem, aby moju mamu vypustili. Spoznala som sa s ním keď on mal 16 a ja 14. Odvtedy sme boli nerozlučná dvojka. Čo začalo priateľstvom, skončilo láskou. Asi po roku ma zoznámil s jeho mamou, ktorá si myslela, že budem skvelou priateľkou pre Octaviu. Chodila som k nim každý deň. Najprv som pár hodín strávila s Viou, potom som šla na vesmírne prechádzky s Bellamym. Milovala som len tak sa s ním túlať po Arche, bozkávať sa v zašitých uličkách či sledovať Zem. Vedeli sme sa baviť o čomkoľvek, prebrali sme všetko od politickej situácie na Arche až po lamentovanie nad koncom sveta. Vždy to ale skončilo výbuchom smiechu alebo vášnivou nocou. S O som si bola za tie štyri roky väčšmi bližšia ako s Bellamym, začal sa totižto akosi zatvárať sám do seba. Prosila som O, aby s ním prehovorila, no ani jej nepovedal o nič viac ako mne. Spolu s Trinou, Pascalom, Raven a Finnom som raz bola na obede, keď sa k nám doniesol chýr: "Bellamy chodí s Ginou." Všetci štyria sa s obavami pozreli na mňa. Ja som sedela na svojom mieste a bola som v takom šoku, že som sa nevedela ani pohnúť. Keď som sa konečne spamätala, vybehla som z jedálne so slzami v očiach a hľadala Bellamyho. Dlho som ho nehľadala, stál na chodbe, objímal Ginu okolo pliec a všetkým dokladal detaily o ich vzťahu. A vtedy si všimol mňa. V očiach sa mu tancovali iskričky, ktoré akoby sa snažil zakryť, no na perách mu žiaril úsmev. Vedela som iba o jedinom mieste a jedinej osobe, ktorá by mi mohla v tejto situácii pomôcť. Octavia. Utekala som k dverám bytu Blakeovcov za O, keď v tom ma zastavila stráž.

"Tento sektor je dočasne uzavretý." oznámil mi, keď vtom mu v očiach skrslo. Schytil ma a tiahol ma ku kancelárovi. Jaha práve vtedy vybavoval niečo cez vysielačky, keď ma strážnik hodil na stoličku pred jeho stôl. Pozdvihla som hlavu a nenápadne sa pozrela na černocha predo mnou. Tento muž vypustil môjho otca. Mala som chuť mu holými rukami vytrhať krčnú tepnu z hrdla, no ruky som mala pevne zviazané za chrbtom. A vtedy zaznela tá strašná veta:

"Toto dievča sme našli utekať k bytu rodiny Blakeovcov, tam kde schovávali to dievča pod podlahou. Máme podozrenie, že celý čas vedela o ukrývaní toho dievčaťa a nikdy ich nenahlásila."

Sedela som tam ako obarená. Jaha vytiahol zo svojho šuplíka záznam o mojej rodine a nazrel doň.

"Tvoja mama mala v minulosti dosť veľa problémov, Ash." začal pomaly Jaha a všimol si pritom môj nenávistný pohľad.

"Ľudí ako ona na Arche bohužiaľ tolerovať nemôžeme. Dnes to zašlo priďaleko a sama uznaj závažnosť tvojho zločinu."

"Závažnosť?!" vykríkla som.

Jahu aj strážnika trhlo.

"Len som bránila nevinné dievča a jeho matku." vyhŕkla som na nich nenávistne.

Jaha však zachoval chladnú tvár. 

"Môžeme teba aj tvoju matku prideliť na pomocné práce, ak svoj čin oľutuješ." Nahla som sa ku kancelárovi cez stôl a šepla som: 

"Nikdy." Kancelár sa však stále tváril spokojne. 

"Nedávaš mi na výber, Ashlyn. No ja viem dať voľbu tebe. Ak chce ľudské pokolenie prežiť, nezaobíde sa to bez obety. Tvoja matka sa posledným prehreškom dostala do veľkých problémov. Takže mi povedz, koho z vás dvoch mám potrestať?" Nahlas som prehltla. 

Ak by som nechala mamu vziať vinu, okamžite by ju vypustili. Mňa by dali len do väzenia, takže som mala ešte nejakú nádej. Voľba bola teda jasná. Vrhli ma do celi, kde som hnila asi dva dni. Dovolili mi zobrať si zo sebou skicák, do ktorého som si písala svoj denník. Strážnici sa ale každé tri dni menili a keď mi prišiel dať jedlo akýsi mlaďas, denník mi vzal v domnení, že ho tu mám ilegálne. Bránila som sa, ale elektrická zbraň ma zastavila. Odniesol denník Jahovi. Na štvrtý deň po mňa prišli dvaja vysoký strážnici a viedli ma ku kancelárovi. Absolútne som nemala energiu ani chuť sa s ním baviť, no nijako sa z toho nedalo vycúvať. A vtedy ma priam trafil šľak. Pred dverami do kancelárovej kancelárii stál Bellamy, už však nie v uniforme strážnika, ktorou sa prednedávnom prsil, ale v rovnošate upratovačov. Tentoraz na mňa ale nepozeral nenávistne, skôr skrúšene a povzbudivo. Stráže ma prestali vliecť a Bellamy mi otvoril dvere do kancelárie. Uštedril mi úsmev plný túžby po odpustený. Ja som ho však ignorovala. V kancelárii sedela celá Rada Starších z Archy. Začudovala som sa, čím som si zaslúžila toľkej pocty a vzápätí som sa preľakla, či ma znovu neobvinili z nejakej somariny.

"Rozhodli sme sa tebe aj tvojej matke Alicii Smithovej udeliť milosť." začal Jaha. Vypučila som oči a prekvapene sa poobzerala po okolí či sa mi to len nesníva. Všetci len súhlasne prikyvovali.

"Vďaka Bellamymu Blakeovi, ktorý sa priznal, že sa Vám vyhrážal, ak by ste o jeho sestre čokoľvek vypovedali, sme sa rozhodli, že Vám bude udelená milosť. Pán Blake týmto stratil všetku právomoc." pokračoval Jaha a pokynom ruky dal vyviesť Bellamyho von z miestnosti. Celý čas po mne pozeral, no odo mňa teda vďačný pohľad čakať nemôže. Jaha sa potom otočil ku mne.

"Pravdaže to nebolo len zásluhou pána Blakea, že Vám bude udelená milosť. Ide o to, že máme pre Vás úlohu." Začudovala som sa. 

Keď mi potom povedali o expedícii Stovka, takmer som spadla zo stoličky. No tentoraz mi nedali na výber. Na výsadkovú loď nastúpim, či sa mi to bude páčiť, alebo nie.

Vote a koment poteší.

Vaša Emori :)