Som Ash zo Stovky

1. október

Ráno som sa nezobudila ako po noci s princom na bielom koni. Cítila som sa dolámaná, zničená, zneužitá, zlomená. Účinky drog už pominuli a na moje prekvapenie som necítila nijakú nevoľnosť. Ležala som na hrudi Bellamyho, ktorý ešte stále spal a rozmýšľala som, ako to bude medzi nami ďalej. Ako mu mám povedať, že sa necítim ako za starých čias? Bellamy bol v posteli skvelý, to muselo potvrdiť každé dievča, s ktorým spal, a že ich stopercentne nebolo málo, no chýbala tam tá vášeň, ktorú som si pamätala z nôc na Arche. Ideál chlapca, s ktorým chcem stráviť život doteraz navlas sedel na Bellamyho, no keď som sa pozrela dnes na jeho pehavú tvár, nevidela som v nej toľko dokonalosti ako kedysi. Bell sa na Zemi ukázal v pravom svetle. Vďaka jeho vodcovským schopnostiam sme prežili, to mu nedokáže nikto vytknúť, no ukázal nám aj svoju temnú stránku. Strach zo smrti, nekonečná nenávisť, ktorá dokáže vrcholiť až vraždou (smerujem na Murphyho), či to, ako bol schopný nechať všetkých ľudí na Arche zomrieť len aby prežil. Kým ešte spal, obliekla som sa do už suchého oblečenia a potichu som vyšla zo stanu. Okolie bolo rozmetané na cimpr-campr. Takmer všetko, čo sme vybudovali sa pri búrke zničilo či poškodilo. Stena a tunel, ktorý už bol hotový našťastie pevne stáli. Členovia Stovky už začali naprávať škody, no podľa môjho názoru to bude trvať ešte veľmi dlho. Vtedy za mnou pribehla Raven a objala ma.

"Báli sme sa o teba. Nebola si vo výsadkovej lodi." pošepla mi do ucha.

"Zostala som v Bellamyho stane." povedala som jej keď sa odtiahla. Pozrela na mňa prefíkaným pohľadom a potom ním skĺzla na Bellamyho, ktorý sa medzitým postavil za mňa. Otočila som sa k nemu a zadívala som sa na neho pohľadom plným neistoty. On sa len usmial a pobozkal ma na čelo, rovno pred Raven. Tá vyvalila oči. Hoci vedela o našom vzťahu, nikdy nečakala, že po tom všetkom, čím som si kvôli Bellamymu musela prejsť budem ešte schopná nechať sa ním pobozkať. Kým bola Raven v šoku, pribehla k nám Octavia. Tá už bola zjavne celkom stotožnená s naším vzťahom.

"Včera pred búrkou volal Jaha. Dnes je Deň jednoty." volala natešene už z diaľky. Pravdaže som o tom vedela. Bola som asi jediná, ktorá pomocou denníka mala aký-taký prehľad o dátumoch. Netušila som, prečo sa na tento deň tak teší, keď ho na Arche neznášala. Nikdy totižto nemohla ísť na slávnosť. Deň jednoty bol dňom, kedy sa 12 staníc spojili do jednej, ktorú nazvali Archa. Kanada, Austrália, Čína, Francúzsko, India, Japonsko, Rusko, Spojené kráľovstvo, USA, Uganda a Venezuela vytvorili novú spoločnosť. Nevedeli však, že na Zemi sú preživší.  Finn, ktorý sa pred tým bavil s Clarke podišiel ku mne a natešenej Octavii.

"Je to celé jeden veľký podvrh. Oslavuje sa všetkých pôvodných 12 staníc, no všetci zabúdajú na trinástu. Podľa všetkého to bola to výskumná vesmírna loď asi len s piatimi členmi posádky. Bola zostrelená, pretože sa nechcela pridať k ostatným. Ale to tým malým deťom, čo hrajú každoročne divadlo nikto nepovie." skončil svoj monológ konečne Finn. My sme si s Viou vymenili pobavené pohľady a šli sme k rádiu, ktoré pre túto príležitosť vyniesla Raven vonku a čakali sme na kancelárov preslov. Väčšina členov Stovky tam už stála a okolím sa niesla príjemná mrava. Na Arche pripravujú všetko preto, aby mohli zletieť späť na Zem. 

"Som veľmi nadšený, že tohtoročný Deň jednoty môžeme sláviť aj s našimi priateľmi zo Zeme, ku ktorým sa o chvíľu pripojíme." začal kancelár Jaha svoj preslov. Moje myšlienky však blúdili úplne inde. Prišla som si zneužitá. Necítila som sa na to znovu spať s Bellamym po tom, čo všetko sa stalo. Jediným dôvodom, ktorý ma presvedčil o opaku bola droga, ktorú mi Bellamy ponúkol. Ako som len ľutovala, že som si ju včera zobrala. Z myšlienok ma vytrhol náhli skrat. Raven sa ponáhľala k rádiu. 

"Chyba je na ich strane. Niečo sa muselo pokaziť." konštatovala po chvíli. 

"Kašlite na kancelára!" ozval sa hlas z druhej strany. Všetky hlavy členov Stovky sa otočili tým smerom.