Som Ash zo Stovky

31. september

Posledný septembrový deň je tu a každý člen Stovky cíti prudké ochladenie. Ráno som zamierila do stanu Raven a Finna, pozrieť, ako sa má, keď ma zastavil Bellamy. Vtiahol ma do jeho stanu a držal ma blízko pri jeho tele. 

"Včera večer som ťa nevedel nájsť. Mali sme podozrenie, že je v tábore pozemšťan." začal Bellamy.

"Bola som unavená, šla som si ľahnúť skorej. Naozaj tu bol pozemšťan?" spýtala som sa naoko vystrašene. Bellamy prikývol. 

"No môžem ťa ubezpečiť, že to pravdepodobne bol planý poplach. Prevrátili sme celý tábor hore nohami, ale nikoho sme nenašli." vravel mi. 

"Zistila si niečo o Octavii?" Vedela som presne, čo poviem. 

"Rozprávali sme sa, no nič mi nechcela povedať. Vraj sú to všetko len drby." odrecitovala som mu, čo som si v noci nacvičila. Ak si mám vybrať medzi Bellamym a Octaviou, vždy to bude O. A v kútiku duše ma upokojovalo, že tak by si zvolil aj Bellamy. Ďalej sa naša konverzácia tiahla len okolo počasia. Bellamy mi opäť ponúkol jednu zo svojich búnd, no odmietla som ju. Ani vlastne neviem prečo. Možno ma hrýzlo svedomie, že by nebolo správne si ju vziať po tom, ako som mu klamala o tak dôležitej veci. Po rozhovore sme obaja usúdili, že nás čakajú povinnosti a tak sa naše cesty rozdelili. Doobedie som strávila s chalanmi, s ktorými som pred pár dňami absolvovala úspešný lov. Chceli ma učiť hádzať nožom či kopijou, no silný vietor nám to prekazil. Zábavu nám však pokaziť nemohlo ani zlé počasie. Podvečer začalo pršať. Všetci utekali do výsadkovej lode a urobilo sa niečo, čo sa robilo len zriedka: zatvorili sa dvere do lode. Ja som si akurát brala suché oblečenie, keď som cez škáru v stane zbadala, čo sa vonku deje. Vybehla som von a búchala na zatvorené dvere výsadkovej lode, keď som začula známi hlas. Pravdaže, to by nebola moja šťastena, keby jediný človek, ktorý to tiež do lode nestihol, bol Bellamy. Dážď bol nesmierne hustý a menšie stany začali padať. Bell sa rozbehol ku mne a spolu sme zamierili do najväčšieho stanu: do Bellamyho stanu. Obaja sme boli premočený na kosť. 

"Si v poriadku?" spýtal sa zadýchaný. Hoci som sa od zimy silno triasla, prikývla som. Nohavice, ktoré som si vzala zo stanu boli našťastie suché, čo sa nedalo povedať o mikine. Obom nám bolo jasné, že sa budeme musieť, či sa nám to páči alebo nie, prezliecť pred tým druhým. Sadla som si na jednu z debien a trochu sa začervenala. Napriek tomu, že sme spolu boli ako pár, necítila som sa ešte na to opäť s ním zdieľať intímny život. Len prezliekanie sa pred ním mi prišlo po tom všetkom neuveriteľne divné. Bell sa pousmial. Ani sa naráčil otočiť, proste si vyzliekol tričko a rýchlo si obliekol druhé. Zhodil zo seba nohavice, vystrel ich aby sa do rána vysušili a len v boxerkách si ľahol do postele a zababušil sa do deky. Bola som narade. Otočila som sa a rýchlo prezliekla. Celý čas som na sebe cítila Bellamyho pohľad. Keď som sa otočila späť, Bellamy sa ani nesnažil tváriť, že sa na mňa počas prezliekania nepozeral. Povzdychla som si a pozrela na neho s pozdvihnutým obočím. On sa len zasmial.

 "Čaká nás dlhá noc." povedal akoby mimochodom a rukou mi pokynul, aby som si sadla k nemu. Objal ma a zababušil do deky. 

"Chceš niečo robiť? Máme veľa čo doháňať." zasmiala som sa. Bellamy mi nechal deku, vstal a podišiel ku debne, na ktorej som sedela. Otvoril ju a vytiahol z nej akési dlhé čierne tyčinky a nožnice. Potom sa vrátil ku mne na posteľ.

"Čo to je?" spýtala som sa a žmolila tyčinku v prstoch. Vtom som k nej privoňala a všetko mi došlo. 

"Bellamy Blake! Ty máš fet?!" jačala som napoly vyčítavo, napoly nadšene. Časy, keď som s Montym a Jasperom fetovala v zašitých uličkách boli dávno preč. Tento druh drogy som však nepoznala. 

"Našiel som ich po pristání na Zemi. Nejakým deckám sa ich podarilo prepašovať. Nepýtaj sa ma ako." zasmial sa a šikmo zastrihol koniec tyčinky. Naraz sme si potiahli a ja som sa silno rozkašľala. Niečo tak silné som ešte nemala. 

"Doriti. To je sila." vydala som zo seba pridusením hlasom. Bellamymu to šlo ľahšie. Predpokladala som, že túto drogu nemá prvý krát. Po pár ďalších potiahnutiach to už bolo lepšie. Do môjho tela sa pomaly dostávala eufória, ktorú som na Arche vyhľadávala a teraz tak veľmi potrebovala. Nadišiel čas na tie trápne veci, čo ľudia robia, keď sú sfetovaný alebo opitý. Z toho, čo si pamätám bol na tom Bellamy lepšie ako ja. Aj po hodine, kedy ja už som bola na šrot vyzeral, ako by si ani raz nepotiahol. Skvelo sme sa bavili, keď mi akoby mimochodom spočinul pohľad na mojej hrudi, ktorej Bellamy venoval toľkú pozornosť. SAKRA. Mala som na sebe mokrú športovú podprsenku a cez biele tričko mi bolo vidieť celý hrudník. No zrazu mi to neprišlo také hrozné. Bellamy bol mnou očarený tak ako kedysi. A potom to už šlo samo. Jeden bozk, za ním druhý. Tričko skončilo na zemi, podobne ako všetko naše oblečenie a o chvíľu sa stanom ozvali naše spoločné vzdychy.  31. september je deň, kedy som sa po takmer roku opäť vyspala s Bellamym Blakeom.

Vote a koment poteší. 

Vaša Emori :)