Som Ash zo Stovky

13. september 1/2

Vstala som, ako by bol normálny deň. No dnešok bol dňom, kedy som prvý krát kráčala po zemi. Celú cestu výsadkovou loďou na Zem mi bolo zle, ale obzerala som sa po mojich spoluletiacich, aby som vedela, s kým možno budem tráviť nasledujúce dni. Z toho, čo mi dal prečítať Jaha, som vedela o každom niečo. Dosť ma zaujala tvár jedného chlapca v strednom rade. Tipovala by som, že je to John Murphy, ale na fotkách nevyzeral tak dobre... 

Najviac ma ale šokoval Bellamy Blake. Kedysi som s ním chodila, ale potom, ako vypustili jeho matku a sestru Octaviu, moju dovtedy najlepšiu priateľku zavreli, urobil niečo, pre čo som sa s ním rozišla. Prečo mi Jaha nepovedal, že ide s nami? 

Čiernovlasý chalan, priateľ mojej priateľky Raven, Finn, sa od svojho sedadla odpútal. Nasledovali ho ďalší dvaja chalani. Vtedy som ale prestala dávať pozor, pretože výsadková loď zrýchľovala sa začala pristávať. Než som sa nazdala, boli sme na Zemi. Trochu otrasená som sa odpútala od svojho sedadla. Hlava mi nepríjemne dunela. 

Clarke utekala k telám dvoch chlapcov, ktorý sa rovnako ako Finn od svojich sedadiel odpútali počas letu, no už bolo neskoro. Ich dolámané telá sme teda museli nechať ležať a zišli sme na prízemie výsadkovej lode, kde sa už hromadili členovia Stovky zo všetkých poschodí. 

Clarke, ktorá ma ešte nepoznala sa mi stratila v dave. Chcela som sa jej čo najrýchlejší predstaviť, pretože mi Jaha pripomínal, akú dôležitú úlohu v Stovke zohráva. Uvidela som však človeka, ktorý ma z mojich zodpovedných myšlienok vytrhol.

Bellamy Blake stál na kraji davu a rozkazoval zopár chalanom, aby otvorili dvere. Aké typické... Vtom som začula protestujúcu Clarke, ktorá s otvorením dvier zásadne nesúhlasila. Oháňala sa smrtiacou radiáciou, na čo ju Bellamy hneď sklapol, lebo vraj tu nemieni trčať ani o minútu dlhšie. Nikdy by som to nepriznala, ale v tomto som s ním súhlasila. Výsadková loď vyzerala tak trochu hrozivo. Až príliš mi pripomínala Archu, z ktorej som si do tohto sveta nedoniesla nič viac ako nočné mory a traumy. 

"Bellamy?" začula som známi hlas. Vtedy z davu vybehla Octavia a silno objala Bellamyho okolo krku. Nevidela som ju už takmer rok a teraz, keď som ju zočila, uvedomila som si, ako veľmi sa ponáša na jej mamu, Auroru. 

Na moje neštastie si ma Bellamy všimol. 

"Ash..." šepol nadšene a už už sa chcel dostať ku mne, keď uvidel môj výraz. 

Rovnaký, ako keď ma zradil. Rovnaký, ako v ten deň na Arche. Octavia nevedela, čo sa medzi nami stalo, a aj keby hej, nič by ju nedonútila neobjať ma. 

"Myslela som, že ťa už nikdy neuvidím." zašepkala mi do trička.

"Už sme doma, Octavia. Neboj sa. Už to bude len dobré." zašepkala som jej naspäť a pustila som ju. 

Mala som jej toho toľko čo povedať, no keď som si uvedomila, ako nedočkavo sa na nás všetci dívajú, radšej som to nechala na neskôr. Nikto sme nevedeli, čo nás za dverami výsadkovej lode čaká. Napriek strachu sme dvere otvorili. Do nosa mi vnikla pôvabná vôňa. Bola plná sviežosti a novoty.  Octavia mi podala ruku. Pevne som ju chytila a zišli sme dolu.

"Sme späť, mrchy!" zakričala. Bellamy prestal rukou brániť a ostatné decká sa rozutekali von.  Nikde nehučali stroje, no nebolo počuť ani vtáky, ako som tajne dúfala. Bellamy zišiel ku mne a postavil sa vedľa mňa. Mlčal a po chvíli, keď som si uvedomila jeho prítomnosť, som rýchlo odišla. Musela som sa vrátiť do reality. Podišla som k Jahovmu synovi, Wellsovi a Clarke, ktorá sa mu dívala na poranenú nohu. Chlapec, ktorý mu ublížil, sa len uchechtol. Nevidela som mu do tváre, no bola som si istá, že je to nejaký debil z Bellamyho bandy.

"Kde sme?" spýtala som sa Clarke. Tá mi strčila pod nos mapu.

"Vysadili nás na zlú horu. Za zásobami v Mount Weather musíme prejsť cez radioaktívny les." ukázala smerom, ktorým sa chce vydať. Súhlasime, že pôjdeme spolu. A v tom som ich zbadala.

"Jasper! Monty!" vykríkla som a rozutekala sa k nim. Hodila som sa im okolo krku. Tí ma so smiechom objali naspäť.

"To je mi teda privítanie!" zasmial sa Jasper. Cez Montyho plece som videla, ako sa na nás Bellamy pozerá. Vedľa neho mu Murphy niečo vykladal, no zdalo sa, že ho nepočúva. Pomaly som sa odtiahla. Úsmevy na ich tvárach mi tak chýbali! Rozpovedala som im o výprave do Mount Weather a oni nadšene súhlasili, že sa ku nám pridajú. Nanešťastie nás počula aj Octavia.

"To znie ako párty. Pridám sa." povedala a podišla ku našej skupinke, ku ktorej sa pridal ešte aj chlapec Finn, frajer mojej najlepšej kamarátky z Archy. Bellamy dal konečne Murphymu najavo, že ho nezaujímajú jeho tláchy a podišiel ku nám. Nesúhlasil s tým, aby sme sa ja a Octavia vzdialili od výsadkovej lode.

"Tak tebe na mne záleží?" spýtala som sa ho povýšenecky. Len sa pousmial.

"Počkať, tak ty dovolíš ísť na výpravu Ash, ale mne nie?!" spýtala sa O povrchne.

"On mi nemusí nič dovoľovať a takisto ani tebe." povedala som, schytila som Octaviu za ruku a tiahla ju spolu s ostatnými smerom k Mount Weather. Bellamy sa mi aj napriek strachu o Octaviu neopovážil vzoprieť. Nie potom, ako mi vedome pred pár mesiacmi zlomil srdce. Výpravu jasne viedol Finn, za ním šla Clarke, Jasper a Monty a napokon ja s O.

"Všimla si si Finna?" spýtala sa a lišiacky pozrela na jeho chrbát, zatiaľ čo s mapou v ruke študoval, kadiaľ pôjdeme.

"No čo, je zlatý." povedala po tom, ako som nad jej predchádzajúcim výrokom prevrátila oči. Vedela som, že Finn chodí s mojou kamarátkou z Archy Raven, no Octavia o tom nemala z kadiaľ vedieť.

"Ale no tak, Ash, neviem, čo sa stalo medzi tebou a mojím bratom, no uzavrieť sa pred všetkými chalanmi kvôli jednej zlej skúsenosti je blbosť. Navyše, Bellamyho parťák je celkom fešák, nie?" povedala a pozrela na mňa. Narážala na Murphyho.

"Sme tu, aby sme prežili O, nie na dovolenke. Chalana si začnem hľadať najskôr až budem vedieť, že nás tu nezabije radiácia." odvetila som jej. Octavia prevrátila oči a zamrmlala:

"Vážna ako vždy." 

Vote a koment poteší. 

Vaša Emori :)