Och, Darling

2. kapitola 24

,,To je v podstate všetko čo som chcel. Len ti poďakovať, Katka," povedal, chvíľu mlčal a potom hovor ukončil. Nespala som a počula každé jedno slovo.
,,To bolo krásne," prehovorila som po chvíli a otvorila oči. Celkom sa zľakol, keď som v tom tichu prehovorila.
,,Cudzie rozhovory by si nemala počúvať," povedal so smiechom a podal mi šálku čaju, z ktorej sa chystal napiť. Odpila som si a ďakovne sa na neho pozrela. Zobral si ju späť a čakal čo poviem.
,,Nemáš sa mi rozprávať kúsok za ušami," bránila som sa. 
,,A ty máš spať a nie sa len tak tváriť," odfrkol a zvalil sa vedľa mňa.
,,Prečo Bastián? Páči sa ti to oslovenie?" spýtala som sa otázku, ktorá mi už dlhšie vírila hlavou. Vtedy, keď som volala s Patrikovou mamou, tiež ho tak oslovila. A dnes sa tak sám predstavil.
,,Neviem. Občas ho používam ale z tvojich úst radšej počúvam len Sebastián," povedal a pobozkal ma, čím zabránil ďalším zbytočným otázkam.

,,Možno by som ti mal o sebe niečo prezradiť. Mám veľa tajomstiev," prehovoril po chvíli ticha, keď sa odomňa odtiahol.
,,Nemusíš o tom hovoriť ak nechceš. Bude ešte veľa príležitostí, keď mi to budeš môcť povedať," namietla som, hoci ma jeho minulosť veľmi zaujímala.
,,Chcem ti to povedať. Aspoň časť."
,,Tak do toho," povzbudila som ho.
,,Nemám tu najkrajšiu minulosť a mám brata, ktorý sa presťahoval do zahraničia. Našich stretávam málokedy a ja sám som od mala strašne výbušnej povahy," zasekol sa a trpko hľadal tie správne slová.
,,Ako si to myslel, že nemáš najkrajšiu minulosť?" Pokúsila som sa mu pomôcť.
,,Predával som drogy a paktoval s nesprávnymi ľuďmi. Bil som sa a raz som jedného chalana napadol s nožom. Na polícii som bol x krát ale prachy ma odtiaľ vždy dostali. Môj trestný register je pestrý a život so mnou je nebezpečný." Ukončil svoj krátky monológ a pozrel na mňa.
,,Je to tvoja minulosť. To čo už je za tebou. Teraz už také veci nerobíš," zašepkala som, keď som aspoň trochu spracovala jeho slová.
,,Nie. Samozrejme, že nie. Len, nezmenila si na mňa názor?" spýtal sa potichu.
,,Nie. Milujem ťa. A ako si sám povedal, budeme spolu tak dlho ako budeme chcieť. Či už týždeň alebo večnosť." Náročky som jeho slová slabo poupravila, aby sa pousmial, no tentokrát ma neopravil.
,,Milujem ťa srdiečko," povedal a opäť ma pobozkal. 

Okay. Takže tu končí druhá časť, ktorá je už dúfam naozaj posledná.
Oproti prvej časti je to o ničom, viem, ale tento príbeh potreboval šťastný koniec.
Veľmi, veľmi, veľmi moc ďakujem za stovky pozretí, desiatky ⭐ a mnoho komentárov. Naozaj si to cením.
Neviem čo viac sem napísať, takže užívajte zbytok dňa a vidíme sa pri niečom inom.
S pozdravom autor :)