Och, Darling

2. kapitola 4

Ubehla hŕstka dní a mne sa čas začal zlievať. Medzi mnou a Sebastiánom stále vládlo ticho. Vozil ma do školy, zo školy a občas ma pobozkal, no to bolo všetko. Stali sa z nás dvaja neznámi, ktorí sa občas stretnú ale nič vážne medzi nimi nie je.
,,Lara," oslovil ma známy hlas v šatni, ktorý má zároveň vytrhol z myšlienok.
,,Áno Lukáš?" spýtala som sa viac podráždene než som chcela. Väčšia skupina deciek sa zhromaždila okolo a len ticho si niečo šepkali. Každý vedel, že z tohto bude dráma.
,,Len som si uvedomil, že som sa ti zabudol poďakovať," nepríjemne sa usmial a premeral si ma pohľadom.
,,Poďakovať za čo?" nechápala som.
,,Vďaka tebe som vyhral stávku. Prezradila si Sigovi svoje tajomstvo a on ako kokot radšej ostal s tebou doma akoby ti mal ublížiť," povedal hlasnejšie, aby to počulo aj naše publikum a očami vyhľadal tie moje. Snažila som sa nedať najavo, že sa mi srdce zastavilo a žalúdok niekoľkokrát skrútil.
,,Ako inak Lukáš, nemáš pravdu," vyhŕkla som zo seba, keď som sa spamätala.
,,Och dievča. Myslíš si, že neviem o Janekovi? O tom, že si s ním bola tehotná?" Ticho, ktoré sa okolo nás rozhostilo ma zabijalo. Drtilo mi všetky vnútornosti a ja som nebola schopná dýchať.
,,To nie je pravda a ty to vieš," dostala som zo seba po chvíli, no povedala som to príliš ticho. Počul to len on.
,,Všetci tu to už vedia. Tak čo ty kurva, ako sa cítiš teraz?" rozosmial sa a s ním všetci okolo nás. Zdravý rozum mi hovoril rýchlo niečo povedať a zachrániť situáciu, no jedine čo som dokázala, bolo otočiť sa a vybehnúť z budovy. Sebastián stál pri svojom aute a mrzuto kopal do zeme. Keď si ma všimol, kývol na mňa, aby som pridala a rýchlo si nasadla do auta. Mala som chuť na neho kričať, ísť mu vlepiť alebo ho len nakopať do zadku, no nemala som síl. Len som na neho pozerala a potom som sa rýchlym krokom snažila dostať preč. Už na ničom nezáležalo.