2. kapitola 19

6.8K 251 4
                                    

Ležala vedľa mňa a oči mala zavreté, no nespala. Len rozmýšľala.
,,Načo myslíš?" spýtala sa potichu, no oči nechala zavreté. Napadlo ma hneď niekoľko veci. Byť prehnane sladký a vyznať jej lásku, byť úprimný a povedať jej ako som nadržaný alebo sa jej konečne priznať o tých básničkách.
,,Čo by si chcela počuť?"
,,Neviem. Možno to, čo by si mi chcel prezradiť ale zároveň si to chceš nechať ako svoje tajomstvo." Až keď to dopovedala až vtedy otvorila oči. Nachvíľu som sa zľakol, že si v tých mojich všetko prečíta, no potom ich unavene opäť zavrela.
,,Pamätáš si tie básničky?" spýtal som sa.
,,Áno. Poslednú som dostala posledný deň školy," odmlčala sa, no potom sa zamračila. ,,Odkiaľ o nich vieš? Ja som ti ich nespomínala." Pousmial som sa a jemne ju pobozkal na vrásku medzi obočím. Už nemala zavreté oči a ani neležala. Sedela a nechápavo na mňa hľadela.
,,Povedzme, že poznám toho kto tie básne písal. A viem, že mal ešte jeden papierik, síce nie báseň ale bol pre teba." Zvedavo na mňa hľadela a ja som z nočného stolíka vytiahol malý papierik a podal jej ho.
,,Zamilovať sa do teba bolo jednoduché. Bolo to ako odpiť si z pohára alkoholu a malo to rovnaký účinok. Zamotalo mi to hlavu a poplietlo jazyk. Aj posledné kúsky zdravého rozumu žili len pre teba.
Vtedy mi prišlo šialené milovať ťa. Nechápal som tomu. No teraz mi príde šialené nemilovať ťa a nemať ťa len pre seba. Lebo tak to bude. Si len moja a ja sa nedelím," čítala to nahlas a ja som si v hlave živo predstavil ako som to písal. Je pravda, že som jej mohol dať prečítať ten jeden list, ktorý som písal ešte pred týmto ale nechal som si ho. Vedel som, že príde lepšia príležitosť dať jej ho. ,,Sebastián, ja nemám slov," povedala so slzami v očiach a hodila sa mi okolo krku.
,,To nevadí srdiečko," utešoval som ju a hladil ju po chrbte. Kúsok sa odtiahla aby ma mohla pobozkať. Z pier prešla na líca, sánku, čelo a až keď pobozkala každý kúsok mojej tváre, znovu sa vrátila k perám. Len som sa pousmial nad jej detskou reakciou a poddal sa jej perám. Bolo to prvýkrát kedy som to neriadil ja. Táto chvíľa bola dokonalá keby ju nevyrušilo zvonenie môjho mobilu. Na displeji ukazovalo číslo Patrikovej mami.

Och, DarlingDonde viven las historias. Descúbrelo ahora