Och, Darling

2. kapitola 20

Obidvaja sme viditeľne zbledli a len ticho hľadeli ako sa na obrazovke dookola opakuje to číslo.
,,Nechcem to zodvihnúť," zavrčal som a pozrel na ňu. Len prikývla a natiahla sa po telefón.
,,Áno?" opýtala sa potichu. ,,Dobrý deň, tu Bastiánova frajerka... On teraz nemôže je v sprche... Deje sa niečo s Patrikom?... Aha... To ma veľmi mrzí..." vravela a ticho hľadela do neurčita. A keď jej po líci stielka slza, presne som vedel čo sa deje. ,,Áno... Poviem mu to... Kedy? Dobre... Držte sa a úprimnú sústrasť," dokončila hovor a cez slzy na mňa pozrela.
,,Nič nehovor," zašepkal som a nechal ju aby ma objala. A tak sme tam len ležali a ja som sa snažil zmieriť s tým, že sa môj najlepší kamarát zabil. Prehnal to s tvrdými drogami a alkoholom. Lara mi to ani nemusela povedať, vedel som to. Presne tak si Patrik predstavoval ideálnu smrť. Buď umrieť počas sexu, s vtákom hlboko v krku nejakej čaje alebo úplne na sračky s Hčkom v krvi. A keďže vďaka pozitívnym testom sex už nechcel, tak siahol po drogách.
,,Na čo myslíš?" spýtala sa potichu a ďalej ma držala v objatí. Bola oproti mne tak malička, že ma ledva objala celého.
,,Na to, že ten bastard umrel s úsmevom na tvári. Presne tak si to predstavoval a ja som tomu nezabránil." Cítil som ako spevnila objatie a hlasno sa nadýchla.
,,Patrik si to tak vybral a ty by si tomu nezabránil."
,,Zabránil. Len by som musel tráviť čas s ním a nie s tebou!" jemne som zvýšil hlas a ona sa odomňa odtiahla. Až keď som uvidel smútok v jej očiach, až vtedy mi došlo čo za kokotinu som vypustil z úst. ,,Práve som z úst vypustil fakt sračku, ktorú som tak nemyslel." Zahľadela sa mi to oči a snažila sa zachovať si pokoj. Musel som jej uznať, že sa dokázala ovládať tak stokrát lepšie ako ja.
,,Bola to naozaj sračka ale bol v nej kus pravdy."
,,To však nič nemení na tom, že keby som si mohol znovu vybrať s kým budem tráviť čas, bola by si to ty."