Och, Darling

2. kapitola 6

*Prosím, ozvi sa mi* Bola to už asi desiata správa od Sebastiána. A to len za dnešné ráno. Včera ich poslal raz toľko, no ani na jednu som mu neodpovedala. Nepotrebovala som počúvať keci o tom ako ho to mrzí, že to neprezradil naschvál alebo akékoľvek iné výhovorky. Ale konieckoncov by som mu to možno uverila, potom by sme sa spolu vyspali a už v živote sa navzájom neriešili.
*Sebastián, prosím, nechaj ma na pokoji. Nechcem počuť všetky tie výhovorky a keci, ktoré máš pripravené. Ak mala byť toto tvoja pomsta za prehratú stávku, tak sa ti to podarilo. Zničil si dievča, ktoré sa do teba zaľúbilo. Gratulujem a teraz, keď som sa ti už ozvala tak ty poslúchni mňa. Ak ma budeš dnes ráno čakať pred domom, nepôjdem s tebou. Ak budeš na mňa rozprávať, nebudem ťa počúvať. Ak sa ma pokúsiš pobozkať, odstrčím ťa. Proste si to dosral a ja som sa v tebe sakra sklamala.* Správa bola odoslaná a ja som sa išla prezliecť. Aj napriek tomu čo sa včera stalo som musela ísť do školy.

,,Počula som o včerajšku," prehovorila Kata potichu, keď sme sa stretli pred budovou.
,,Hmmm.. asi sme sa obidve v Sebastiánovi sklamali," zavrčala som a vstúpila dnu. Niekoľko ľudí sa na mňa pozrelo, no hneď vystrašene odvrátilo hlavy.
,,Práveže nie. Pochybujem, že to bol on," povedala, čo ma donútilo zastaviť a pozrieť na ňu.
,,To hádam nemyslíš vážne." Hlas mi preskočil hneď niekoľkokrát ale sakra, kašľať na to.
,,Myslím. Sebastián nie je zlý." Zúfalo som sa rozosmiala a neprítomne na ňu pozrela.
,,Ty sa ho proste budeš stále zástavať. To, že si z neho nadržaná, neznamená, že je bezchybný! Sakra Kata veď ten hajzel to urobil lebo kvôli mne prehral stávku a ty sa ho aj tak zastávaš. Si na jeho strane len kvôli jeho vtákovi a ideš proti svojej najlepšej kamarátke! Mala by si sa hanbiť! Alebo vieš čo? Jeb sa na to a choď mu ho vyfajčiť. Však mne je to vlastne jedno," dokončila som svoj monológ a nahnevane hľadela na dievča stojace pri mne. Hoci sa snažila udržať svoje pocity, predsa len jej unikol smutný pohľad.
,,Mala by si začať rozmýšľať, čo vypúšťať z úst. Nezastávam sa ho a ani nie som na jeho strane len by si mala vedieť, že keď si vybehla preč, on sa ťa zastal, vyjebal Lukášovi a všetkým čo tu boli, že sa ťa nesmú ani dotknúť. A potom mu vrazil. Ale hej, zastávam sa ho len kvôli jeho vtákovi," povedala potichu.
,,Prepáč, nemyslela som to tak," hovorila som pravdu. Ten dlhý monológ som zo seba vypustila bez premýšľania.
,,To nič. Len si začni uvedomovať čo hovoríš."