Každé ráno som s nim chodila do školy a aj zo školy. Stal sa z toho stereotyp, ktorý som so zaťatými zubami musela tolerovať. Asi jediný svetlý bod môjho života bol, že do konca stávky ostáva už len 17 dní. Horšie na tom bolo, že za 18 dní bol pomaturák z ktorého sa mi ešte nepodarilo vyvliecť a ja tam skutočne ne...
,,Srdiečko poď so mnou na chvíľu," vytrhol ma zo siete myšlienok Sebastián a stiahol ma do jednej z tried.
,,Potrebuješ niečo?" spýtala som sa možno až trošku moc podráždene.
,,Len som chcel byť chvíľu sám s tebou." Ak je toto opäť len hlúpy sen asi sa odstrelím.
,,Čo to trepeš? Hrám sa na dobrú frajerku, nič viac odomňa nežiadaj." Len sa usmial, tak strašne diabolským úsmevom až som pochopila, že je mimo svet z nejakého hnusu. Pomaly ma natlačil na stenu a mne sa roztriasli nohy. Pociťovala som silné dejavu ale vedela som, že toto je realita. Sebastián sa rukami zaprel pri mojej hlave a žiadostivo na mňa pozrel.
,,Povedz to," zašepkal. Mlčala som a naďalej hľadela do jeho očí, ktoré už boli čistejšie a viac vnímali ako na začiatku. ,,Do kurvy srdiečko! Povedz to!" skríkol na mňa a ja som sa trhavo nadýchla. Tak zkurvene ma desil a vzrušoval zároveň, bolo to na nevydržanie.
,,Och Darling, pobozkaj ma," šepla som a on len prikývol. Pomaly a sakra jemne ma pobozkal. Jeho pery a toto celé bolo ešte silnejšie ako v tom sne. Jemne ma uhryzol do spodnej pery a ja som zamrnčala. Odtiahol sa a sakra ťažko sa nadýchol. Oči mal zatvorené a hlavu sklonenú. Len som ho chytila za bradu a znovu spojila naše pery. Keď som ako mladšia čítala v knihách sračky typu "jeho pery boli ako droga na ktorej som chcela byť závislá" prišla mi to ako nehorázna blbosť na ktorej som sa len smiala. Ale teraz, sakra? Do pekla pripadala som si akoby som bez jeho pier nemohla existovať. Cítila som sa ako keby od toho bozku závisel celý môj život. Sebastián sa pomaly odtiahol a s očami stále zatvorenými, zavrčal.
,,Okamžite odíď." Jeho hlas hoci bol tichý, v mojich ušiach znel hlasno a význam slov mi prichádzal až neskôr.
,,Sebastián," oslovila som ho. Otvoril oči a pozrel na mňa. Pre to najhorúcejšie peklo, odprisahala by som, že mal oči tmavšie ako kedykoľvek predtým.
,,Prosím odíď srdiečko. Vidíme sa po škole v aute." Ešte vždy rozklepaná som prikývla a odišla.
YOU ARE READING
Och, Darling
Random...zdvihol ma na ruky a vošiel so mnou do domu. Jemne ma položil na posteľ a zvalil sa vedľa mňa. Prstami mi prechádzal po tvári akoby si chcel zapamätať každý jeden detail... #1- love #1- random
