kapitola 24

7.3K 242 6
                                    

,,Ešte niečo alebo už môžeme ísť domov? Som hladná a unavená," potiahla si z cigarety, dym vyfúkla tentokrát mimo Lukášovej tváre, cigaretu mu vložila do úst a vytiahla okienko. Neudržal som smiech a z chuti sa rozosmial. Do kurvy, to dievča mu ale naložilo. Tak ako si málokto z nás dovolí.

Celú cestu sa chalani rozprávali s Larou. Samozrejme okrem Lukáša, ten sedel nahnevaný a prichystaný zabiť každého, kto sa naňho čo i len pozrie. Cesta bola veselá až kým sme v aute neostali samí dvaja. Zastal som pred jej domom a pozrel sa na ňu.
,,To čo si povedala Lukášovi, to bolo skvelé. Dlho si do neho niečo takéto nik nedovolil. Všetci pred ním majú rešpekt a potom prídeš ty, mladé šteňa a zotrieš ho." Pousmiala sa .
,,Nevidím dôvod báť sa ho. Prišlo mi, že ak by sa ma čo i len dotkol, zmlátil by si ho do krvi."
,,To je pravda. Bol som ho prichystaný omlátiť o ten asfalt len keď na teba prehovoril," priznal som.
,,Prečo si taký majetnícky?" spýtala sa so šibalským úsmevom.
,,Lebo si bránim to čo je moje." Až keď som videl jej prekvapený pohľad, došlo mi, ako to asi vyznelo.
,,Počkať, ako to myslíš?"
,,Žiarlim na každého, na koho pozeráš dlhšie ako na mňa." Od prekvapenia sa rozkašľala.
,,Sakra Sebastián, takéto veci nehovor. Je to len stávka a tak to aj ostane," odbila ma. Pohľad z mojich očí, presmerovala na pery a hoci nič nehovorila presne som vedel, na čo myslela. Za boky som si ju zdvihol a premiestnil na kolená.
,,Ľudia nás budú vidieť," zašepkala s pohľadom upretým do mojich očí. Jasne v nej bolo vidieť tú oddanosť.
,,Čierne sklá," zašepkal som a pobozkal ju. Jemne sa zachvela a ja som ju pevnejšie uchopil. Bola tak malá a tak nevinná. Po čase sa odo mňa odtiahla ako keby si uvedomila čo sa vlastne deje a očami plnými sĺz na mňa pozrela.
,,Deje sa niečo?" spýtal som sa opatrne. Kurva Sebastián, čo si zas urobil zle?
,,Nie. Ja len, už pôjdem aby som sa na zajtrajšok dobre vyspala," zliezla z mojich nôh, no skôr než mi ušla chytil som ju za ruku a stiahol ju k sebe. Pobozkal som ju a jemne jej zahryzol do pery. Slabučko zamrnkala, tak ako vždy, keď som niečo podobné urobil.
,,Zajtra si pre tebe prídem okolo 4," zašepkal som, keď sa odtiahla. Len prikývla a rýchlo vybehla z auta.




Och, DarlingWhere stories live. Discover now