Och, Darling

2. kapitola 13

,,Ďalšia básnička?" spýtala sa Kata a nazrela mi ponad rameno.
,,Áno ale vyzerá to ako posledná, ktorú si zaslúžim."
,,A ja cítim pocit slasti, keď predomnou kľačíš na kolenách,
v tej chvíli cítim zmätok a myšlienky mám vo vlnách.
A keď o pol noci zavzdycháš to tiché áno,
ja viem, že ešte dlho bude trvať kým príde ráno.
A až keď ťa bozkami preskúmam celú, až vtedy si budem istý,
že už viac nemusím ti písať tieto listy," odmlčala sa a pozrela na mňa. ,,Je to dosť hot. Takže ak to dotyčný splní, čaká ťa naozaj skvelý koniec školského roka," dodala so smiechom a snažila sa sústrediť na štvrtákov pred nami.
Koniec školského roka prišiel rýchlo. Až príliš rýchlo. Sebastián a ostatný z jeho triedy stáli na veľkých schodoch a poslednými úsmevmi sa lúčili so školou. Teda všetci okrem Sebastiána. Ten mal v pohľade len smútok, hnev a beznádej, hoci sa to všemožne snažil zakryť.
Počkala som ho pri aute. Najprv na mňa nechápavo hľadel a potom mi rukou naznačil aby som nastúpila. Bolo jasné, že nechce riešiť veci pred davom, ktorý sa vytvoril kúsok od jeho auta.
,,Čo sa s tebou deje?" spýtala som sa bez pozdravu. Nechápavo na mňa pozrel.
,,Čo sa deje so mnou? V prvom rade by si sa mala uvedomiť ty," zavrčal a auto sa pohlo. Nevšimla som si kedy sa na mňa prestal pozerať a ani kedy stihol naštartovať.
,,Nerozumiem ti." Myslela som to vážne. Skutočne som nechápala na čo naráža.
,,To je jedno. Čo potrebuješ Lara?" Jeho hlas bol tvrdý a mňa to mrzelo. Nebol to on čo to posral, bola som to ja.
,,Čo si myslel tým, že v prvom rade by som sa mala uvedomiť ja?" Len si povzdychol, no mlčal. ,,Viem, že vieš byť aj citlivý chalan tak tu predomnou nehraj formu a rovno vyklop všetko čo máš na jazyku," povedala som možno až pridrzo.
,,Lara, po tom ako som sa ťa pred všetkými zastal a tak nevedomky ukázal, že ťa milujem, si ma poslala do riti a nerozprávala si sa so mnou. A teraz zrazu, na konci školy, keď som ťa už konečne prestal riešiť sa postavíš k môjmu autu aby si sa ma spýtala či som pohode. Nie Lara, ja nie som pohode." Slová sa z neho sypali na jeden nádych a ja som len ticho hľadela na chlapca vedľa mňa. ,,Vrazil som jednému z mojich kamarátov len kvôli tebe a ty si mi nebola schopná povedať ani sprosté ďakujem. Namiesto toho si si ma odstránila zo života. Okay, nečakal som ďakovný list, kyticu ruží alebo bonboniéru, ale kurva aspoň jeden pekný úsmev. Namiesto toho si sa začala zajebávať s Materom ale vlastne mne to môže byť jedno."