Och, Darling

2. kapitola 12

,,Milujem ťa. Tak veľmi až je to nemožné. Nik nemôže niekoho milovať tak veľmi, ale ja to dokážem. Milujem ťa tak kurevsky moc, že čas bez teba ma zabíja. Nie si ako moja droga, to nie. Ty si môj vzduch. Si presne to čo ma drží živého. Si aj to prečo žijem. Dávam ti všetko. Moje telo, moju dušu a celé moje srdce. Moje oči budú vždy hľadieť len na teba, moje uši budú závislé na tvojom smiechu, moje pery budú milovať tie tvoje a moje ruky ťa budú poznať celú. Tvoja vôňa bude to jediné čo budem chcieť cítiť a tvoja láska bude zmyslom môjho života. A budeme to len ty a ja. Ty budeš môj vesmír a ja sa pokúsim byť ako tvoja hviezda. Ako tvoje slnko, ktoré ťa bude hriať a bude svetlom tvojho života. Chcem byť tvojim všetkým. Chcem byť ten komu povieš všetky tvoje tajomstvá a dovolíš mu s tebou zostať až dokonca. Chcem byť tvojim bratom, najlepším kamarátom, milencom a láskou. Chcem byť tým, ktorému dovolíš milovať ťa. Chcem byť tým, ktorého nazveš svojim splneným snom." Prečítal som si spätné všetky slová, ktoré som napísal a znechutene som mľaskol. Bolo to presladené a niečo také by človek so zdravým rozumom nenapísal. Okay Sebastián, už si načisto šialený. Papier som preložil na dve polovice a strčil ho do vrecka na košeli, aby som ho mal po ruke. Niečo takéto som jej rozhodne nemohol strčiť do skrinky. Niečo také som jej nemohol povedať, kým som si nebol istý. Mal som chuť zavolať tej jej šibnutej kamoške a spýtať sa jej ako to Lara cíti. Lenže som vedel, že by jej to hneď vyštebotala alebo by ma prišla znásilniť za to, aký som romantik. Pravdu povedať bola celkom jebateľná, no ja som chcel len Laru.
Sadol som si na posteľ, zobral ďalší papier a opäť začal písať.
,,Zamilovať sa do teba bolo jednoduché. Bolo to ako odpiť si.." čítal som slová, ktoré zo mňa vyleteli ani neviem ako. A boli takisto zle ako ten list predtým. Nahnevane som ho strčil do nočného stolíka a ľahol si na brucho. Kvôli tomu dievčaťu píšem básne a nechcem ju len na sex. Chcem ju mať rád. Ako zle som na tom? Kurva.