2. kapitola 23

6.8K 254 2
                                    

,,Na jednu stranu ťa nenávidím lebo mi voláš o 8 ráno ale fakt ma zaujíma ako dopadol včerajší večer, takže ti je odpustené," slabo som sa zasmial nad slovami jej kamarátky.
,,Ahoj. Tu Bastián. Požičal som si Larin mobil aby som ti mohol zavolať. Ona ešte spí," povedal som a so smiechom počúval tie tiché nadávky, ktoré sa ozývali z druhej strany.
,,Ahoj Bas- Sebastián. Prečo si mi chcel zavolať?.. ak bola v posteli príšerná, za to ja nemôžem a spať s tebou už nebudem. Chodíš s ňou a to jej spraviť nemôžem." Rozosmial som sa hlasnejšie než som plánoval a pokrútil hlavou nad slovami toho dievčaťa.
,,Nespali sme spolu a s tebou spať nechcem, ale vážim si tvoju ponuku."
,,Nespali ste spolu? Ona zas zdupkala. Vedela som to, hoci už konečne vyzerala odhodlane," pohoršovala sa. Vedel by som si predstaviť ako nahnevane rozhadzuje rukami a prevracia oči nad Larou.
,,To ja som povedal nie," priznal som a čakal na jej reakciu.
,,Takže ona ti nie je dosť dobrá? Alebo si gay? Ja som to vedela! Tak pekný poloboh ako ty nemôže byť na dievčatá," opäť jej rozhorčený hlas a opäť môj slabý smiech.
,,Nie. Ona je až moc dobrá a ja som až moc na dievčatá. Proste len chcem počkať kým to bude sama chcieť a nebude to robiť len kvôli mne."
,,Bože môj! Nemáš nejaké identické dvojča, ktoré by si začalo so mnou? Prisahám, že by som mu fajkala každé ráno a večer ak by sa správal tak ako ty. Je to moc moc moc pekné ako ju ľúbiš," rozplývala sa.
,,Hmmm.. vďaka? Snažím sa a identické dvojča bohužiaľ nemám ale myslím, že takú ponuku by neodmietol nik. Samozrejme okrem mňa. Prečo vlastne volám. Len som sa ti chcel poďakovať za včerajšok," hovoril som úprimne a pritom hľadel na Laru, rozvalenú cez celú posteľ.
,,Asi nechápem," ozvalo sa z druhej strany.
,,Vďaka tvojej predstave romantiky, čiže veľa sviečok, ktoré mimochodom mohli podpáliť dom, som mal skvelú príležitosť povedať Lare všetky svoje city." Z telefónu sa ozvalo len niečo čo pripomínalo awwwww. ,,To je v podstate všetko čo som chcel. Len ti poďakovať, Katka." S jej menom som sa pohral na jazyku, aby vyznelo čo najkrajšie.
,,Nie je zač Sebastián," odpovedala s uplakaným hlasom čím sa náš rozhovor skončil. Opäť som sa slabúčko pousmial.

Och, DarlingWhere stories live. Discover now