K e i l y n
Tak ako povedala, tak sa aj stalo. Davina mala pravdu. Ockovi som povedala, že idem k nej na víkend spať a on súhlasil bez jeho konšpiračných otázok, pri ktorých ma zvykne vypočúvať ako policajt. S úsmevom na perách mi ešte povedal, aby som sa u nej dobre bavila.
Veľmi sa mi nechcelo ísť na chatu už len z toho dôvodu, že budem mať zle pocity, lebo som mu klamala.
„Pohode?" Ozvala sa mi pri uchu Davi a ja som sa prudko nadýchla.
Obe sme už boli na chate.
Pozrela som na Davi, ktorá v ruke držala plastové biele kelímky. Jeden mi pchala do ruky. "Na. Bude ti lepšie."
„Čo to je?" Pozrela som najprv na Davi a potom na kelímok, ktorý som už ja držala.
„Biele víno. Na rozohriate. Musíš sa uvoľniť. Vidím na tebe aká si napätá." Ozvala sa. Svoj kelímok si priložila k ústam a pozrela na mňa pohľadom, nech spravím to isté.
Chcela som jej na to povedať, že ja nepijem. No miesto toho som mlčala a spravila to isté.
„Na to čo sa tu udeje." Zaiskrilo jej v očiach. Hneď na to sme si obe štrngli.
Vliala som do seba pár glgov, ktoré som nasilu prehltla. Biele víno mi vôbec nechytilo. „Fuj." Skrivila som tvár do hnusnej grimasy.
„To preto lebo nepiješ. Inak by si povedala mňam, nalej mi ešte." Žmurkla na mňa. „Poď."
Mávla rukou, aby som ju prenasledovala.
Kráčali sme z kuchyne až do obývačky, kde na gauči sedel oslávenec, pri ktorom sedela Lorraine. Hneď ako ma zbadala mi zamávala a zavolala k sebe.
„Utekaj. Ja aj tak sa budem venovať chalanom." Povedala hneď ako videla na mne, že zostanem len pri nej.
„Dobre." Mykla som plecami a už som utekala k Lorri.
„Som rada, že si prišla!" Kričala na plné hrdlo, aby som ju počula cez hlučnú hudbu.
„Aj ja." Zaklamala som. Chcela som byť doma. Tu som sa necítila dobre. V dome bol cítiť samí chľast a cigareta. Nebola som na to zvyknutá. Otec nefajčil a ani ja. Musela som priznať, že ten nikotín mi dvakrát nevoňal.
„Už si pila?" Ozval sa Rey, ktorý si ma pohľadom premeral. V ruke držal whisky Jack Daniels, ktorého mi podal, aj napriek tomu, že som prikývla. Mykol hlavou, nech sa napijem.
Sklenenú fľašu som priložila k perám a vypila malý hlt, ktorý mi pekelne podráždil hrtan aj môj žalúdok. Mala som pocit, akoby som zjedla oheň, ktorý sa snaží všetko živé spáliť. Moja tvár sa hneď kyslo zatvárila, na čo sa ostatní zasmiali. Ani som si nepostrehla, kedy stihli dôjsť.
„Inak, dievčatá, toto je moja nová kamarátka Keilyn!" Nahlas sa ozvala strapatá blondína a pozrela na svoje kamarátky. Chalanov akoby ignorovala.
Všetky hlavy sa na mňa pozreli a ja som tak znova odpila z fľaše, len aby som svoju úzkosť a hanblivosť zahnala niekam preč. Pretože ako náhle som mala v sebe alkohol som sa uvoľnila a prestalo mi záležať, čo si kto o mne myslí. Konečne som bola samá sebou. Dokonca som vystrúhala úsmev, ktorý sa dlho neobjavil na mojich perách. A ja som bola akási šťastná.
„Taaakže Keilyn." Lorraine kričala na plné hrdlo. „Toto je Kassidy, moja naj naj kamarátka!" Hneď sa nahla za ňou a cmukla jej na čelo malú pusu. A ja som zbadala odtlačok po červených perách. „A toto je Madalin a Rylie."
Obe dievčatá mi zamávali.
„Myslím, že chlapcov už poznáš."
A vtedy som si všimla Joela, ktorý celý čas ma nespustil z očí. Deril, ten zas mi nevenoval toľko pozornosti, čo Joel.
„Nechceš si ísť zatancovať?" Ozval sa Joel, ktorý vystrel pred seba ruku a čakal, kým sa jej dotknem.
Pozrela som na nich. Konkrétne na jednu osobu a ňou bola Lorraine, ktorá ukázala jeden palec hore, že mi drží prsty. A tak som položila svoju ruku na Joelovu.
Ten sa len uškrnul. Vzal ma medzi dav ľudí, čo boli na tejto chate. Väčšina z nich sedela a opíjala za. Zas tá druhá časť tancovala a tiež sa opíjala. Niektorí fajčili nielen vonku ale aj vo vnútri.
„Nevedel som, že ste také dobre kamarátky s Lorraine." Ozval sa pri mojom uchu, zatiaľ čo ma rukou chytil za pas a začali sme pomaličky tancovať.
A ja som v tom momente stuhla. Jeho hlas bol tak blízko a ja som nevedela ako sa mám zachovať. Aj napriek tlaku, ktorý sa vo mne nahromadil, som pokojné dýchala a nedala na sebe nič poznať.
„To len teraz!" Nahlas som sa ozvala, aby som mu to do ucha nemusela rozprávať.
Joel sa iba priateľský zasmial. Zdvihol ruku a otočil ma okolo mojej osi, až kým sme znova nezačali tancovať. Ruku, ktorú mal na mojom páse, posúval nižšie a ja som mohla cítiť, že pomaly je na mojom zadku.
„Povedz mi, Joel." Spustila som. „Rád bališ Lorrine kamarátky?" Ani som si neuvedomila, čo spôsobuje vo mne ten alkohol. Mala som toľko odhodlanosti a vôbec som sa nezamýšľa nad následkami, čo ak...
Príťažlivo sa zasmial tlmeným smiechom, čo moje vnútro trocha zahrialo, no nie na toľko že by som mala o neho nejaký veľký záujem.
„A chcela by si?" Hrubým hlasom sa ozval, čo vo mne zanechalo neistotu.
Narážal len na balenie alebo na niečo viac? A tak som ho len pustila a ospravedlňujúcim pohľadom ho nechala stať.
Rozbehla som sa von, nech si aspoň trocha prečistím hlavu.
Rukami som sa oprela o drevenú terasu, a zaklonila hlavu dopredu, akoby som mala vracať. Ale nevracala som. Potrebovala som všetok vzduch, čo držím v sebe, dostať von. A tak som sa len nadýchla a vydýchla dúfajúc, že to pomôže.
Po chvíľke mi začala byť zima len v krátkych šatách, ktoré som si požičala od Davi. Vraj v rifliach sa nehodí ísť na takúto party. A preto mi vybrala podľa nej tie najlepšie krátke spoločenské no zato veľmi príťažlivé šaty, ktoré mi obopínali môj driek, čím zvýraznili moje ženské krivky. A vďaka ktorým som sa cítila tak trocha nesvoj.
Vrátila som sa dnu. Vyhľadala som Davi, ktorú som naozaj nevedela nikde nájsť. Druhá voľba bola Lorraine. Tú som našla hneď. Sedela na rovnakom mieste ako pred tým. No teraz fajčila vodnú fajku, z ktorej si akurát potiahla a chvíľku v sebe zadržala až kým z úst nevypustila veľký dym, ktorý jej vychádzal aj z nosa nie len z pier. Hneď ako druhý to skúsil Rey.
Aj napriek tomu, že mi to vadí, som si prisadla k ním, pretože okrem nich som sa tu s nikým nebavila. A nechcela som byť samá. Dokonca aj Joel medzi nimi sedel a ako tretí si potiahol z vodnej fajky.
„Chceš..." Lorri sa hneď rozkašlala ako sa ozvala. „Chceš si to aj ty skúsiť?"
„Nie, nie. Ja nefajčím." Ruky som pred seba vystrčila a bránila sa tomu.
„Keilyn, veď to nič nie je. Dokonca je to lepšie ako cigareta." Ozvala sa Madalin, ktorá si ma pohľadom skenovala.
„Len to skús." Naliehala Lorrain.
„Tak fajn." Pokrčila som ramenami. Za skúšku nič nedám, či?
„Wuhuuu!" Ktosi skríkol, hneď ako som prijala ich ponuku, že si to raz vyskúšam.
„Tak poď sem." Voľnou rukou mávla, nech sa k nej blízko nahnem, zatiaľ čo druhou rukou držala hadicu, cez ktorú sa ťahalo do pľúc. Strčila mi to do úst. „Ťahaj."
Hneď ako som si potiahla, oči som vypúlila, pretože som zacítila hroznovú príchuť, ktorá nebola zlá. Práve naopak.
„No a musíš vydýchnuť."
A ja som pozrela na Lorri, čo mi rozpráva, keď v tom som zbadala v pozadí Blaicyho už teraz s malými modrinami ako ma pohľadom prepaľoval. Priam sa vpíjal do mojich očí. Jeho chladné oči ma poriadne hlboko pichli.
„Dlho to nedrž." Znovu sa ozvala. Len tento krát o čosi nervóznejšie.
Pootvorila som ústa, nech v sebe vypustím ten dym, čo som v sebe držala. Lenže som sa rozkašlala. Podráždilo mi to hrdlo. Do očí sa mi tisli slzy. A ja som vedela, že už si to druhý krát nezopakujem.
Znovu som sa pozrela pred seba, kde stál Blaicy Jensen. Už tam nebol.
❤❤❤
Mojí úžasní čitatelia,
troška neskoro ale predsa tu máme kapitolu. Pevne verím, že sa Vám páčila rovnako ako predošlé. Dokonca sa môžete tešiť na ďalšiu kapitolu, ktorá bude z Blaicyho pohľadu. A my sa tak dozvieme, kam odišiel, keď zbadal Keilyn 'fajčiť' 🤔
❤❤❤